Šimon Peres bol po boku bývalého izraelského premiéra Jicchaka Rabina hlavným architektom mierových dohôd z Osla, za čo bol ocenený Nobelovou cenou mieru. Po zavraždení Rabina bol na pár mesiacov premiérom Izraela. Dnes je už len radovým členom Strany práce, v ktorej bol kedysi predsedom, a napriek osobným kvalitám sa mu vo vláde sformovanej tento rok ušlo iba kreslo ministra regionálnej spolupráce.
Aká bola podľa vás najdôležitejšia udalosť v mierovom procese na Blízkom východe po podpísaní dohôd v Osle a aká by mala byť ďalšia?
„Mier sa musí stať vzájomnou dohodou medzi ľuďmi, nielen medzi diplomatmi. Nesmie ostať politickým privilégiom, ale musí mať už aj ekonomický obsah. Ak ľudia necítia ovocie mieru, sú frustrovaní. Diplomatické rokovania sú jedna vec a ekonomická štruktúra druhá a bolo by dobré, keby sa obidva tieto aspekty spojili v akomsi spoločnom podniku.“
Kedy Izrael oficiálne pripustí, že súhlasí s vytvorením palestínskeho štátu?
„V Osle sme pretransformovali palestínsky problém na palestínsku osobnosť. Ak máte dieťa, nezáleží vám na tom, či je plodom lásky alebo náhody, veď máte predsa osobnosť. V Osle sa rozhodlo o budúcnosti Palestínčanov a som veľmi rád, že to tak bolo. Nesnažím sa to skrývať, myslím si, že Izrael by nemal kontrolovať iný národ, je to proti našim etickým normám a našej histórii. Sú tu aj politické výhody. Je lepšie mať dobrého suseda ako nepriateľa. Ak by som to mal prirovnať k známemu prísloviu, že vysoké ploty robia dobrých susedov, vystihol by som to tak, že dobrí susedia ušetria vysoké ploty.“
Čo si myslíte o americkom mierovom úsilí na Blízkom východe? Myslíte si, že na Blízkom východe čoskoro príde o miesto?
„Američania sú mierotvorcovia, a nie strážcovia mieru. To prvé je záležitosťou rokovaní a to druhé záležitosťou zbraní. Spojené štáty sú v súčasnosti veľmi opatrné, aby neboli ochrancami mieru, ale mierotvorcami.“
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ,
Jeruzalem
