Čečenský prezident napísal list generálnemu tajomníkovi NATO, v ktorom ho prosí o „sprostredkovanie pri urovnaní vzťahov medzi Čečenskom a Ruskom v rámci medzinárodného práva a nového svetového poriadku vytvoreného alianciou“. Maschadov pritom uisťuje, že čečenský ľud „nie je zástancom deštruktívnych procesov, ani neusiluje o rozpad Ruska a ani nevyváža terorizmus“. Moskva nepristúpila na rokovania s Maschadovom oficiálne práve preto, že sa vraj jasne nedištancoval od teroristov. Žeby sa Maschadov náhle „polepšil“?
Aslan Maschadov je riadne zvolený prezident Čečenska, s ktorým v roku 1996 podpísal mierovú dohodu sám Boris Jeľcin. Nemal najmenší dôvod vyslať teroristické komandá proti ruským civilistom. Rusko sa však spolieha, že historka o boji proti svetovému terorizmu, do pasce ktorého Rusko spadlo, mu samozrejme prejde. A spolieha sa oprávnene. Stačí si spomenúť na to, ako Západ reagoval v čase čečenskej vojny v rokoch 1994-1996. Zahynuli tisícky civilistov a nik preto neuplatňoval sankcie voči Moskve, ako v prípade Belehradu a vojny v bývalej Juhoslávii. Naopak, Jeľcin sa mohol po celý ten čas spoľahnúť na pomoc Medzinárodného menového fondu, ktorý v ňom videl (a, bohvie, možno ešte aj podnes vidí) záruku reforiem. S Ruskom sa preto muselo zaobchádzať v rukavičkách - následky rozpadu Ruskej federácie sú predsa ťažko predvídateľné. A čo ak prídu vo voľbách k moci extrémisti? Takto zdôvodnený postoj je pochopiteľný, ba chvályhodný, ale súčasne aj tragikomický.
Situácia sa opakuje. Rusko nebojuje proti votrelcom v Dagestane, ale proti separatistickému Čečensku. Moskva chce uplatniť starý osvedčený mocenský ťah - obsadiť časť územia vzpurnej republiky a nastoliť bábkovú vládu.
A odpoveď medzinárodného spoločenstva? Zrejme nič, čo by ovplyvnilo postoj Moskvy. Oplatí sa oplatiť zdržanlivosť Moskvy v čase náletov NATO na Kosovo.
Čečeni a kosovskí Albánci sú malé národy usilujúce sa o odtrhnutie od štátnych útvarov, do ktorých ich história zahnala. Je však medzi nimi veľký rozdiel. Samostatnosť je (zatiaľ) v oboch prípadoch nepredstaviteľná. Ale kým verejnosť denne dojímajú príbehy Albáncov i Srbov v Kosove, kde zodpovednosť prebrali medzinárodné sily KFOR (vrátane ruskej jednotky), Čečeni majú byť uzavretí do sanitárnej zóny tak, aby sa von podľa možnosti dostalo čo najmenej nestranných informácií. Nijakí sprostredkovatelia, nijakí pozorovatelia, nijaká OBSE, ktorú ešte nedávno Moskva označovala za alternatívu NATO ako garanta kontinentálnej bezpečnosti. V Čečensku sa pôjde podľa ruského plánu. BAŠA JAVURKOVÁ
