ých oponentov sa nájde iba málo takých, čo by pochybovali o tom, že Socialistická strana (PS) prefíkaného, rýchlo rozprávajúceho premiéra sa vráti k moci ako najsilnejšia strana. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by mali socialisti získať 44 až 50 percent hlasov, čo by na vytúženú väčšinu malo pohodlne stačiť. Vynorili sa však pochybnosti, či - napriek prekvitajúcemu hospodárstvu - sú voliči ochotní zveriť Guterresovi plnú moc nad parlamentom. Tam mu momentálne v 230-člennej komore chýbajú štyri kreslá k absolútnej väčšine. Celé mesiace dávali prieskumy verejnej mienky socialistov ďaleko pred konzervatívnu Sociálno-demokratickú stranu (PSD), ich úhlavného rivala. Opatrní Portugalci si však očividne obľúbili systém menšinovej vlády, kde je vládnuca strana nútená diskutovať a vyjednávať s ostatnými parlamentnými zoskupeniami. Preto si nemohol Guterres byť vonkoncom istý. Situácia sa ale výrazne zmenila na začiatku septembra, keď sa celý svet pozeral na scény mučenia z bývalej portugalskej kolónie Východného Timoru, kde ľudia hlasovali za nezávislosť od Indonézie po 23 rokoch často brutálnej nadvlády. Násilie ozbrojených projakartských skupín Portugalcov hlboko šokovalo. Vyvolalo demonštrácie v rozsahu a citovej intenzite, akú Portugalsko nezažilo od búrlivých dní revolúcie v roku 1974, keď sa zbavili diktatúry Oliviera Salazara. Udalosti vo Východnom Timore sú aj naďalej stredobodom pozornosti. Zatieňujú aj predvolebnú kampaň. „Timor sa nakoniec stane zjednocujúcou silou,“ tvrdí politický analytik Vincente Jorge Silva, bývalý vydavateľ lisabonského denníka O Publico. „Je evidentné, že najviac z toho vyťaží vláda,“ dodal. Vodcovia opozičnej kampane sa sťažujú, že voliči teraz nemajú náladu počúvať kritiku na vládnucu stranu.
Guterres plne využil svoju výhodu a snažil sa získať hlasy navyše, aby si zaistil dosiahnutie magického počtu 116 kresiel v parlamente. Socialistický vodca, prvý predstaviteľ novej generácie vodcov ľavého stredu v západnej Európe, ktorý sa usiluje o znovuzvolenie, tvrdí, že potrebuje silnú podporu parlamentu, aby pretlačil potrebné, no kontroverzné reformy v oblastiach ako zdravotné a dôchodkové zabezpečenie a daňová politika. Varuje, že ďalšia menšinová vláda by mohla viesť k obdobiu politickej nestability, keďže opozičné strany číhajú na prvú príležitosť zosadiť ho. Analytici však argument politickej nestability bagatelizujú ako predvolebnú agitáciu a tvrdia, že existuje iba máločo, čo by ideologicky odlišovalo socialistov od sociálnych demokratov. „Potrebujete mikroskop, aby ste našli nejaké rozdiely,“ povedal Jorge Silva a pokračuje: „Ľudia sa v zásade obzerajú po politickej scéne a nevidia žiaden dôvod na zmenu. A ani neuvidia.“
