Bola to však len povinná jazda pred záverečným príspevkom, ktorý už jednoznačne patril tvrdej obhajobe britských záujmov pred silnými chápadlami EÚ. Hague si dobre uvedomuje, že v období, keď je v krajine rekordne vysoká zamestnanosť a príjmy obyvateľov stúpajú, má len malú šancu voličov osloviť s revolučnými zmenami školského systému, zdôrazňovaním významu rodiny pre spoločnosť a obmedzovaním byrokracie v štátnom aparáte. Vsadil preto na eurofóbiu a na témy, s ktorými sa na ostrovoch nezvykne prehrávať - zablokovanie európskej integrácie a záchrana britskej libry. Labouristický premiér Tony Blair sľubuje voličom po budúcich voľbách referendum o európskej menovej únii, teda o tom, či chcú Briti platiť librou, alebo eurom. O tom, že sa v tomto referende rozhodnú pre libru, pochybuje málokto a preto je profilácia toryovcov týmto smerom pochopiteľná, vychádza zo samej podstaty a princípov konzervatívnej politiky. Na porážku labouristov je to ale ešte stále málo. Výskum Gallupovho ústavu pred začiatkom konferencie ukázal, že konzervatívcov podporuje len 29 percent voličov. Naproti tomu labouristi majú 52 percent. Tretí sú s 13 percentami Liberálni demokrati. Kombinácia charizmatického vodcu, akým Blair bezpochyby je, a zdravej ekonomiky znamená pre konzervatívcov pohromu, s ktorou sa nevedia vyrovnať ani dva roky po zdrvujúcej porážke vo voľbách. Stavia ich do nevďačnej pozície strany, ktorá je odkázaná čakať na pokĺznutie svojho súpera. Blair však zatiaľ s úsmevom vybalansoval aj také nepríjemné témy, akou je jednotná európska mena - nechal si otvorené dvere. Negatívne vymedzovanie voči labouristom a nevýrazný líder na zásadný obrat vo voľbách plánovaných na rok 2002 (Blair ich ale môže vyhlásiť už v prvej polovici roku 2001) nestačí. Strana je navyše ešte stále rozštiepená na silných euroskeptikov a nevýraznejšie proeurópske krídlo. Konzervatívci sa stále iba hľadajú, veď nekompromisný útok na EÚ odpískala v Blackpoole Margaret Thatcherová. Práve jej konštatovanie, že „sme báječní, ale musíme o tom ešte presvedčiť voličov a vrátiť sa späť do vlády“, dokazuje biedu konzervatívnej politiky. Deväť rokov po odchode z funkcie dokáže železná lady spraviť väčší rozruch ako predseda. A hlavne, politika toryovcov je len jedným veľkým ‘keby‘. Zdá sa, že o vládnutí budú hovoriť v podmieňovacom spôsobe dlhšie ako jedno volebné obdobie.

MAREK CHORVATOVIČ