Jedenásť skúmaných miest patrí do 112 oblastí, ktoré označilo NATO za svoje ciele pri bombardovaní zbraňami s ochudobneným uránom. „Len na troch z 11 skúmaných miest nenašli odborníci žiadne znaky rádioaktivity ani úlomky zbraní s ochudobneným uránom,“ povedal šéf misie programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Pekka Haavisto. Na ôsmich ďalších miestach zistili mierne zvýšenie radiácie lúčov beta, a to buď v miestach dopadu munície, alebo v okolí týchto miest.
Odborníci z misie OSN už teraz konštatovali, že na niektorých miestach je pôda ľahko kontaminovaná a snažia sa zistiť, či to ohrozuje zdravie ľudí, alebo životné prostredie.
Pekka Haavisto uviedol, že je prekvapením, že zvyšky munície s ochudobneným uránom sa ešte rok a pol po bombardovaní váľajú po krajine, často v blízkosti dedín. „Môže sa stať, že deti si niektoré z týchto úlomkov zoberú na hranie. Dokonca i dospelí majú vo zvyku zbierať predmety z vojny a ukladať si ich v bytoch, kde potom majú zdroj rádioaktivity,“ povedal.
Odborníci z misie varujú pred rizikami, ktoré hrozia pri čistení zamoreného územia. „Keď budete odpaľovať míny v tejto oblasti, kde sú zvyšky munície s ochudobneným uránom, pravdepodobne odpálite aj túto muníciu a vdýchnete jej prach,“ vyhlásil a dodal, „nevylučujeme možnosť, že zdravie viacerých ľudí bolo týmto typom munície už vážne poškodené.“
Urán sa používa na spevnenie striel, aby ľahšie prenikali cez pancierovú ochranu. Niektorí vedci sa domnievajú, že splodiny, ktoré vznikajú pri náraze strely do cieľa a horení, môžu po vdýchnutí spôsobiť zdravotné problémy.
Nikde zatiaľ nebola hodnoverne dokázaná súvislosť medzi ochorením a žiarením uránu. Európske štáty ale žiadajú NATO o bližšie vysvetlenie účinkov zbraní s ochudobneným uránom. (čtk)
