Obaja patria do absolútnej slovenskej špičky a v Spojoch sa popri ich kvalitách spoliehajú i na skúsenosti, ktoré im doprialo zahraničie. Kenížová sa pred týmto ligovým ročníkom, začínajúcim sa o mesiac, vrátila z ročného pôsobenia vo francúzskom Štrasburgu, Šulko má za sebou dva, no pred sebou ďalších desať mesiacov v dánskom tíme Lillerod. „Dúfam, že so Spojmi si vybojujeme späť slovenský titul, mojím veľkým cieľom je zlato na domácom šampionáte v dvojhre,“ praje si Zuzka. Keďže ju počas celého roka nikto z trénerov nevidel, musí svoje nesporné kvality (veď vo francúzskom rebríčku bola v mixe tretia a v singloch jedenásta) nanovo dokazovať. „Opäť sa chcem prepracovať do reprezentácie. V Štrasburgu som získala veľa skúseností, hrala som proti veľmi kvalitným súperkám. Na moje body sa v treťom tíme najvyššej francúzskej ligy, kde som bola jedinou legionárkou, spoliehali a tie našťastie prichádzali.“ Skvalitnenie svojho herného prejavu si od stáže v Dánsku sľubuje aj Maroš Šulko. Keďže dánsky zamestnávateľ mu dovolil hrať za jeho materský klub Spoje, z Dánska si párkrát odskočí aj domov. „Som v elitnom dánskom družstve s ôsmimi reprezentantmi, hoci zatiaľ iba v jeho béčku. Tréningy majú podstatne iné ako my, trénujem tam zásadne len jeden na dvoch - konkrétne herné situácie. Túto sezónu sa pokúsim zabojovať v olympijskej kvalifikácii, no najmä využiť kvalitné podmienky na celkové zlepšenie mojej hry. Absolvujem medzinárodné turnaje, dánsku aj slovenskú ligu, čo bude po polročnej pauze pre zranenie kolena dosť namáhavé.“