reserve, Európskej centrálnej banky, Bank of England a Švajčiarskej centrálnej banky) o limitovaní predajov zlata na trhu. Predaje zlatých rezev avizovali banky už niekoľko mesiacov, takže sa cena tohto kovu výrazne znižovala. Pred 12 dňami však banky nečakane oznámili, že predaje nebudú spontánne, ako očakával trh, ale množstvo ponúkaného zlata budú koordinovane regulovať. Posilňovanie ceny zlata výraznejšie nespomalili ani očakávania výsledkov tohtotýždňového zasadania subjektov usmerňujúcich politiku americkej, európskej a britskej centrálnej banky, na ktorom sa podľa analytikov „môže ešte veľa zmeniť“. Obchodníci sa cítia sebaisto predovšetkým na základe dohody švajčiarskej, britskej a americkej centrálnej banky, ktorá pevne určuje množstvo zlata, ktoré bude na trhu ponúkané. Ide o objem asi 2100 ton, pričom najväčší podiel zo zlatých rezerv ponúkne práve Švajčiarsko (asi 1300 ton). Britská centrálna banka má v úmysle „zbaviť sa“ viac ako 400 ton kovu. Výpredaj by mal trvať päť rokov, každý rok po 400 ton. Po týchto pre trh pozitívnych správach začali špekulanti aj producenti uzatvárať predchádzajúce pozície na pokles a zamerali sa na nákup suroviny. To vyhnalo jej cenu na rekordné úrovne, z ktorých by malo zlato do konca roka vzrásť podľa niektorých predpokladov až na 360 dolárov za uncu. Záujem o zlato sa premietol aj do medzibankovej depozitnej sadzby v Londýne, kde úrok za mesačné zapožičanie kovu minulý týždeň vzrástol na rekordnú úroveň 9,93 percenta p. a., pričom tohtoročný priemer dosahuje úroveň 1,7 % p. a. Súčasná cena zlata však zatiaľ ani zďaleka nedosahuje úroveň spred desiatich rokov, keď sa unca kráľovskéhu kovu predávala približne po 800 dolárov.