Kontroverzný šéf Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Jörg Haider (na snímke TASR/EPA s manželkou) rád predstavuje seba a svoju stranu ako ochrancov rakúskeho blahobytu pred chamtivými cudzincami a skazenými politickými špičkami. Útočí na vysoké dane, štátnu byrokraciu a protekcionársku hospodársku politiku vládnych strán. Odmieta aj rýchlu integráciu stredoeurópskych štátov do EÚ - za vhodný čas na rozšírenie únie označuje rok 2020. Pre vládnych sociálnych demokratov (SPÖ) a ľudovcov (ÖVP) predstavuje fenomén Haider už viac ako desať rokov politický problém číslo jeden. Naposledy sa mu podarilo zamotať hlavu viedenským politikom v marci, keď jeho strana so ziskom 42 percent hlasov zvíťazila v Korutánsku a on po druhýkrát zasadol do kresla hajtmana (krajinského premiéra).
Jörg Haider sa narodil 25. januára 1950 v hornorakúskom Bad Goiserne. Formovanie jeho politických názorov ovplyvnil otec, ktorý sa angažoval v nacistických organizáciách Hitlerjugend a SA. Počas štúdia práv na Viedenskej univerzite Haider naštartoval politickú kariéru v mládežníckej organizácii FPÖ. Jeho ďalší postup má korene v Korutánsku. Cez krajinské funkcie sa dostal na kandidátku do rakúskeho parlamentu a v rokoch 1979-1983 bol po prvý raz poslancom. V roku 1983 ho zvolili za predsedu krajinskej organizácie FPÖ v Korutánsku. Dlhotrvajúci konflikt s predsedom N. Stegerom eskaloval v roku 1986. Haider dokázal Stegera poraziť a so ziskom 58 percent hlasov delegátov sa dostal na čelo strany. Zmena vo vedení znamenala koniec pre koalíciu FPÖ s SPÖ. Haiderom nastolený kurz začal FPÖ prinášať úspechy vo voľbách. V novembri 1986 FPÖ dosiahla už necelých 10 percent (v roku 1983 iba päť). Strane, ktorá sa stále viac vzďaľovala pôvodným liberálnym ideálom, priniesol úspech zvýšenú pozornosť médií, v ktorých mohol Haider zúročiť svoju charizmu.
Haider sa stal po prvý raz hajtmanom Korutánska vďaka podpore ÖVP proti najsilnejšej SPÖ. Po tom, čo sa pochvalne vyjadril o zamestnaneckej politike nacistického Nemecka, však musel v júni 1991 z funkcie odísť. Zameral sa na dobytie Viedne. V roku 1992 prevzal funkciu predsedu poslaneckej skupiny FPÖ. Slobodní vo voľbách roku 1994 a v predčasných voľbách v nasledujúcom roku prekročili 20 percent a potvrdili tak postavenie tretej najsilnejšej rakúskej strany. V roku 1996 však Haidera zbavili poslaneckej imunity a začali ho trestne stíhať pre podozrenie z oživovania nacizmu, keď na stretnutí s bývalými príslušníkmi SS označil členov týchto Hitlerových elitných vojenských jednotiek za slušných, charakterných ľudí. Haider patrí medzi najbohatších rakúskych politikov - zdedil totiž pozemky, nadobudnuté za druhej svetovej vojny arizáciou židovského majetku, v hodnote okolo 300 miliónov šilingov. (ČTK)
