Vzácna jednota politických strán, s ktorou sa Slovensko môže prezentovať okolitému svetu, je v tom, že ani jedna politická strana sa nezaoberá problémami spoločnosti. A toto nelichotivé prvenstvo sprevádza Slovensku republiku od zrodu jej samostatnej štátnosti. Ani jedna z politických strán, a to ani národne orientované hnutie, ktoré bolo pri zrode Slovenskej republiky, nepredložilo aj napriek sľubom pozitívny spoločensko-politický a najmä ekonomický program na oživenie kolabujúceho hospodárstva. Naopak, chamtivou túžbou po bezprácne nadobudnutom bohatstve a politickej moci si znepriatelilo občiansku verejnosť, ako aj koaličné spojenectvo s SNS a ZRS, keď si bez trestnoprávnej zodpovednosti, rozdeľovalo v privatizačnej rabovačke národné a štátne bohatstvo nazhromaždené generáciami našich predkov. A popredný protagonista, ktorý spôsobil tento morálny úpadok spoločnosti, ako aj rozpad koaličného partnerstva vládnej moci, teraz nabáda, opäť bez trestnoprávnej zodpovenosti, občiansku verejnosť na protestné protivládne zhromaždenia a občiansku neposlušnosť. Tento ojedinelý fenomenálny jav svedčí o jeho urazenej samoľúbosti. Samoľúbosti, ktorá neznesie takú pokoru, že občianska verejnosť ho v parlamentných voľbách zbavila politickej svojprávnosti a tým aj vládnej moci. A preto sa v súčasnosti prezentuje slovenskej verejnosti, nie ako populistický budovateľ slovenskej štátnosti, ale ako profesionálny rozvracač a destabilizačný chorý prvok na politickej scéne zvrchovaného Slovenska. JÁN LOUČIČAN, Bratislava