Keď po vlaňajších voľbách bývala vláda prešla do opozície, vyhlásila, že bude razantnou opozíciou. Nesľubovala, že bude opozíciou konštruktívnou, racionálnou, inteligentnou. Sľubovala iba razantnosť. Zrejme sa vzájomne príliš dobre poznali, aby vedeli, aký sľub sú schopní dodržať. Za vyše šesť rokov vládnutia nám predviedli, presnejšie povedané na nás aplikovali celú škálu absurdností. A pokračujú v nich dodnes. Veď čo iné ako absurdnosť je ich dnešná výzva na protesty, protestné zhromaždenia, štrajky, prejavy občianskej neposlušnosti, nespokojnosti na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov občanov. Z výzvy opozície, aby sme vyšli do ulíc, priam kričia rôzne otázky. V záujme ktorých občanov rozprivatizovali túto krajinu, za symbolickú korunu darovali mnohomiliónové objetky svojim kamarátom a odpustili mnohomiliónové dane svojim bohatým priaznivcom? V záujme ktorých občanov premrhali peniaze daňových poplatníkov aj na také „užitočnosti“, ako sú bronzové busty ich kamarátov atď.? Jednoznačná odpoveď znie, celkom iste to nerobili v záujme občanov, ktorých ožobráčili a dnes si z nich robia idiotov tým, že ich vyzývajú vyjsť do ulíc na protest proti skaze, ktorú za sebou po svojom takmer šesťročnom vládnutí zanechali. Bolo by načase spamätať sa a uvedomiť si, že radoví občania o tomto šafárení vedia príliš veľa. Vedia aj to, že štvorročné vládnutie korunoval dlh dvetisíc dolárov na každého občana. To je suma, ktorú napríklad učiteľ nezarobí ani za dva roky. Možno povedať, že s plným vedomím nás dostali na mizimu. Podľa terminológie rodnej komunistickej strany sa na národe dopustili sabotáže. Avšak ľudia nezabúdajú. A nejestvuje také opancierované auto, nepriestrelné sklo, taká ochranka, ktorá by ich chránila pred nevôľou a pohŕdaním nás občanov. Nejestvuje ochranka, ktorá by ich chránila pred výčitkami vlastného svedomia.
VIERA RAKÚSOVÁ, Bratislava
