život odohrávajúci sa dnes a denne v obci, meste či mestskej časti. Aj keď je všade konkrétny a každodenný, má svoje všeobecné pravidlá a zákonitosti, ktorými sa riadi. Nechcem a ani nemôžem v tejto veci vstupovať do svedomia novinárom. Oni sa totiž zaoberajú tým, čo chcú ľudia vidieť, počuť, čítať. Práve my občania by sme si mali uvedomiť, že sme doma nielen na Slovensku, ale predovšetkým tam, kde konkrétne žijeme a bývame. Lenže nás najviac zaujíma - častokrát po voľbách, na ktorých sme sa ani nezúčastnili - či bude vládnuť Mečiar, Čarnogurský, Migaš alebo niekto iný, kto nám z obrazovky ťahá medové motúzy popod nos (pripomínam, že aj ten med je za sklom). Treba si však uvedomiť, že nikto z tých pánov či dám z obrazovky nám neodvezie smeti, nezabezpečí večerné osvetlenie ani iné potrebné záležitosti. Koniec koncov, nie je to ani ich úloha. Oni alebo ďalšie osvietené hlavy majú pre naplnenie takýchto úloh vytvoriť legislatívny rámec. Aktuálna situácia ukazuje, ako sa im to darí. Prichádza mi na um jeden z Murphyho zákonov: Životy a majetok občanov sú v ohrození, pokiaľ zasadá zákonodarný zbor. Ich živým svedectvom je toľkokrát vychválený a Európe za vzor dávaný zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Od svojho prijatia bol už trinásťkrát novelizovaný. Len málokedy to viedlo k zlepšeniu. Nechcem sa zaoberať celým jeho znením, no aktuálna situácia ukazuje, že v súčasnej textácii je schopný doslovne rozložiť život v slovenských mestách. Začiatok sedemdesiatych rokov znamenal eufóriu vytvárania veľkých miest, v našich podmienkach pričleňovaním okolitých obcí. Dnešná tendencia je ale opačná. Kedysi pričlenené obce majú v mnohých prípadoch snahu osamostatniť sa. Pokiaľ to stihli pred novelizáciou zmieneného zákona, nič sa nestalo. Jednoducho (alebo aj zložito) prebehol postup, ktorý vyžadoval zákon: petícia občanov žiadajúca odčlenenie, vyhlásenie miestneho referenda mestským zastupiteľstvom, samotné referendum. Ak bolo referendum úspešné, došlo k odčleneniu obce, prebehli voľby starostu a nového obecného zastupiteľstva, čím sa celý proces skončil. Každý, „materské“ mesto i staronová obec pošiel svojou stranou. Dnešná situácia je diametrálne iná. Opäť si pomôžem zákonom o obecnom zriadení. Podľa neho mandát starostu zaniká zlúčením, rozdelením alebo zrušením obce (okrem toho jestvuje ešte sedem iných dôvodov, na základe ktorých môže dôjsť k zániku mandátu starostu). Na prvý pohľad je analogická situácia aj v prípade poslanca(ov) obecného (mestského) zastupiteľstva. Jeho (ich) mandát zaniká podľa zákona (okrem ďalších siedmich príčin) zlúčením alebo rozdelením obce po zvolení nového obecného zastupiteľstva alebo zrušením obce. Štúrovo, Medzev a Humenné sú v ňom až po uši. Podľa znenia platného zákona už nemajú primátora. Nejestvuje osoba oprávnená zvolať rokovanie mestského zastupiteľstva a v zmysle zákona zorganizovať voľby nového zastupiteľstva. Poslanci zostávajú, no vlastne nemôžu konať. Na tomto fakte nič nemení ani nekompetentné stanovisko ministerstva vnútra, podľa ktorého nie je možné, aby funkcionárom obecnej samosprávy bol ustanovený odchylný spôsob zániku mandátu. Dva citáty zo zákona, uvedené v predošlom texte sú nevyvrátiteľným dôkazom, že tento spôsob odchylne stanovený je. A že to vytvára chaos, je viac ako zrejmé. Je to chaos zo zákona. Dámy a páni v parlamente, minulí i súčasní (mnohokrát tí istí), pozrite sa na výsledok svojej práce. Popri tom chcem ešte upozorniť na ďalšiu mínu zakopanú v tomto zákone. Dovolím si použiť príklad mesta, kde problematiku dôverne poznám. Počet voličov v Nitre je asi 67 000. Na mestskom úrade už leží petícia občanov jednej prímestskej časti (bývalej obce), kde býva niečo viac ako 1200 voličov. Petícia žiadajúca odčlenenie spĺňa všetky zákonné náležitosti a mestské zastupiteľstvo zrejme miestne referendum vyhlási. Predpokladaná nadpolovičná účasť oprávnených voličov bude znamenať právoplatnosť tohto referenda. Ak sa nadpolovičná väčšina zúčastnených vyjadrí kladne, obec sa odčlení a začína sa už popísaný chaos. Navyše (pripomínam, že presne podľa novelizovaného zákona) tu môže dôjsť k tomu, že 0,5 % - 2 % oprávnených voličov môže doslova zrušiť voľby spred roka. A ten „zanedbateľný“ zvyšok (98 %) môže ísť voliť (a míňať na to verejné prostriedky) znova. Okrem spomínanej prímestskej časti (obce) sú v Nitre ešte dve menšie, v ktorých sa o podobnom čomsi pošuškáva. Koľkokrát ešte „zrušíme“ už vykonané regulárne voľby, koľkokrát pôjdeme nezmyselne voliť znova, koľkokrát budeme vyhadzovať peniaze von oknom? To bol príklad. Časť z neho je konštrukciou, no časť sa v týchto dňoch môže v Nitre stať realitou. Možno áno, možno nie, ale je tu nebezpečenstvo priam pandemického rozšírenia tohto javu po celom Slovensku, veď kedysi sa umelo pričleňovali obce k mestám. Na mínu, o ktorej som sa zmienil, sme už nabehli. Chcem upozorniť zodpovedných poslancov NR SR i pracovníkov štátnej administratívy, aby začali konať, nie vydávať mätúce stanoviská. Aby som nezabudol aj na Združenie miest a obcí Slovenska. Neviem si predstaviť vhodnejšiu pôdu pre jeho pôsobenie, ako prispieť k precizovaniu zákona o obecnom zriadení. Keď použijem eufemizmus, medzier v ňom je neúrekom. MILOŠ DOVIČOVIČ

(Autor je poslancom mestského zastupiteľstva)