tak málo manželstiev, slobodných matiek pribúda geometrickým radom, rozvodovosť ostáva vysoká a manželstvá Američanov sú menej šťastné než v minulosti. „Neexistuje žiadna známa spoločnosť, ktorá by sa bola obišla bez manželstva a ktorá by dokázala slušne vychovať a financovať budúcu generáciu,“ vyhlásila Barbara Dafoeová-Whiteheadová z Národného projektu manželstiev. A jej kolega David Popenoe dodáva: „Rozpadávanie sa inštitúcie manželstva má negatívny vplyv na spoločnosť ako celok.“ Štatistika americkej vlády, na ktorú sa odvoláva správa z Rutgersovej univerzity, sa podrobne zaoberá krízou manželstva, ktorá sa výraznejšie začala prejavovať asi pred štyridsiatimi rokmi. Správa cituje údaje zo sčítania ľudu a tvrdí, že počet manželstiev poklesol od roku 1960 o tretinu a klesol pod hranicu predošlého historického rekordu, zaznamenaného na prelome storočia. Prispelo k tomu niekoľko faktorov. Jedným z nich je fakt, že Američania posúvajú svadbu do vyššieho veku. V roku 1960 bol priemerný vek pri uzatvorení manželstva 20 rokov u žien a 23 u mužov. V roku 1997, keďže mnohí vysokoškolsky vzdelaní Američania odkladajú svadbu až do tridsiatky, stúpol priemerný vek pri svadbe u žien na 25 a u mužov na 27 (na Slovensku je priemerný vek neviest 24,4 a ženíchov 27,3 roka). „Čím neskoršia svadba, tým nižší celkový pomer manželstiev v dlhodobom výhľade. Inými slovami, ľudia to odkladajú pridlho a potom po istom čase sa rozhodnú nezosobášiť,“ tvrdí Popenoe. Navyše mnoho Američaniek, zvlášť černošiek, rodí a vychováva deti bez vydaja. V roku 1960 sa 5,3 percenta všetkých detí v USA narodilo mimo manželstva - podľa vládnej štatistiky. V roku 1960 žilo 9 percent detí v domácnosti iba s jedným rodičom, minulý rok to bolo 28 percent všetkých detí a 55 percent čiernych detí. Deti v neúplných rodinách žijú prevažne s matkami, pričom otec chýba. Niektorí sociológovia konštatujú, že neprítomnosť otcov v domácnosti prispela k rôznym neduhom americkej spoločnosti. Podľa výsledkov štúdií deti vyrastajúce bez biologického otca sú náchylnejšie dopustiť sa zločinu, žiť v biede a otehotnieť v útlom veku ako deti žijúce v úplnej rodine. Tieto trendy sa všeobecne potvrdzujú dokonca aj vtedy, ak je prítomný nevlastný otec. Nižší počet manželstiev má na svedomí aj explózia mimomanželského sexu, presadenie sa žien na trhu s prácou - čím sa stávajú od manžela ekonomicky nezávislejšie, nárast individualizmu a vplyv masmédií, ktoré proti inštitúcii manželstva vystupujú často nepriateľsky. Americká rozvodovosť je teraz dvakrát taká ako v roku 1960, hoci od osemdesiatych rokov, keď vyvrcholila, mierne klesla. V súčasnosti dosahuje 19,5 percenta (na Slovensku 7,6 percenta). „V nestálosti manželstiev a ich rozklade sme prví na svete,“ hovorí Don Browning, riaditeľ projektu cirkvi, kultúry a rodiny na Chicagskej univerzite. „Toto je spoločenský problém, s ktorým musíme bojovať. Bude nás stáť veľa síl.“ Problém trápi aj politikov na najvyšších úrovniach. „Keďže kolaps manželstva stojí v pozadí vážnych celospoločenských problémov, vláda sa ním musí zaoberať, nakoľko to je v jej silách,“ hovorí Bruce Reed, hlavný poradca prezidenta Billa Clintona pre domácu politiku. Clintonova administratíva zastáva myšlienku, že silné manželstvá a úplné rodiny sú v celonárodnom záujme. Odborníci tvrdia, že k problému v posledných štyridsiatich rokoch prispela aj americká vláda politikou odrádzajúcou od manželstva, napríklad sociálnymi programami, ktoré povzbudzovali materstvo za slobodna, a „manželskou pokutou“, podľa ktorej vydaté a ženatí platia vyššie dane ako slobodní. „Vláda nemôže mávnuť čarovnou paličkou a zvýšiť počet manželstiev, dokonca ani vtedy, keď sa všetci zhodujú, že viac svadieb by bolo všetkým na osoh,“ tvrdí William Galston, riaditeľ Inštitútu pre filozofiu a štátnu politiku Marylandskej univerzity a bývalý Clintonov poradca pre domácu politiku. „No vláda nepochybne môže odstrániť prekážky a nespravodlivosti a veľmi vážne by sa nad tým mala zamyslieť.“ Predstavitelia štátnej správy poukazujú na niekoľko krokov, ktoré za posledné roky urobili v záujme riešenia problému: odstránili zásadu sociálneho systému, ktorá obmedzovala počet hodín, ktoré môže manželský pár odpracovať, aby ešte vždy dostal sociálne dávky, prijali zákon, ktorý umožňuje Američanom vziať si voľno z práce, aby sa postarali o rodinu a jej zdravotné nároky, a navrhli mnoho zmien v daňovom zákone.

REUTERS