ho múzea v Hlohovci, znovunavrátenie gotickej pamiatky nebolo také jednoduché. Slovenská národná galéria v Bratislave totiž jasne deklarovala, že originál oltára, ktorý je v jej expozícii gotického umenia, nemožno umiestniť na zámok, pretože v zámockej kaplnke nie sú zatiaľ na to vytvorené klimatické ani bezpečnostné podmienky. Hlohovský oltár je totiž jedným z vrcholných prejavov gotického umenia na Slovensku a jeho poškodenie by bolo výraznou stratou pre slovenské kultúrne dedičstvo. Museli teda vyhotoviť jeho presnú kópiu. Myšlienka umiestnenia oltára v hlohovskej zámockej kaplnke sa zrodila na oslave výročia prvej písomnej zmienky o Hlohovci v roku 1993, keď múzeum s povolením výchovného ústavu sprístupnilo okrem iných priestorov zámku i zámockú kaplnku, vtedy ešte bez oltára. Ďalšou etapou sprístupňovania a obnovy kaplnky bolo vyhotovenie kópie oltára, a to najskôr z dreva a potom i vo farbe (polychrómii), na čom sa finančne výrazne podieľal nielen Mestský úrad v Hlohovci, ale hlavne Slovakofarma Hlohovec. Rezbárske práce realizoval umelecký rezbár Ľudovít Pisár, ktorý týmto dielom vlastne ukončil svoju bohatú a úspešnú rezbársku činnosť. Vyhotovením polychrómie poverili akademického sochára Jaroslava Kubu z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Význam hlohovského oltára zvýrazňuje aj zistenie, že pôvodne bol súčasťou vybavenia Dómu sv. Martina v Bratislave, v ktorom korunovali desiatich uhorských kráľov.