déša, Grécka a Floridy dohromady. V druhom vydaní správy nazvanej Živá planéta, ktorú nedávno zverejnil World Wildlife Fund (WWF), sa hovorí o stave rôznych miest na našej planéte, ktoré boli stanovené touto svetovou organizáciou na ochranu prírody. Konštatovaní o zhoršujúcej sa situácii neustále pribúda. WWF sa domnieva, že v spotrebe rýb a v emisiách uhlíkových plynov je pravdepodobne už narušená prírodná rovnováha. Pri morských druhoch ukazovateľ ich zachovania poklesol od roku 1970 o 30 percent. Podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 60 percent zón rybolovu vo svete sa využíva na hranici možností alebo hranica ich schopnosti regenerácie už bola prekročená. Situácia nie je lepšia ani v prípade sladkých vôd. Biológov znepokojuje najmä pokles, ba dokonca vyhynutie mnohých obojživelníkov vo svete vrátane národných parkov a prírodných rezervácií, kde je ich výskyt chránený. Aj spotreba obilnín vypovedá o zlom stave životného prostredia. S rastom počtu obyvateľstva sa ich spotreba od roku 1960 viac ako zdvojnásobila. Na uspokojenie dopytu sa každoročne využívajú nové plochy pôdy na pestovanie rastlinných kultúr a na pastviny. V tropických krajinách je to prvá príčina strácania sa lesov. Keďže obilné kultúry si vyžadujú hnojenie, ich pestovanie sa nepriaznivo odráža na stave pôd. Podľa WWF sa používanie chemických hnojív vo svete od 60. rokov späťnásobilo. Je to zapríčinené sčasti tým, že svetová produkcia rástla úmerne s tempom demografického rastu. (flon)