Nová vojna v Čečensku nemá len dve bojujúce strany. Keď vybuchli krátko po sebe veľké obytné bloky v Rusku a zahynuli tri stovky nevinných ľudí, bolo jasné, že Moskva nemôže nechať teror bez odpovede. Okamžite pripísala tieto aktivity na vrub islamských bojovníkov už nejaký čas operujúcich v Dagestane, kam prešli horami zo susedného Čečenska. Ešte 24. septembra sa minister vnútra Zubov dušoval, že ruské jednotky nevstúpia do Čečenska, separatistickej republiky, ktorej štatút mal byť podľa mierových dohôd z roku 1996 vyriešený do roku 2002. Dnes sa na území Čečenska znovu začína pozemná invázia ruských síl, ktorá (predbežne) nesleduje obsadenie celého štátu, len vytvorenie ochranného pásma na spoločných hraniciach. Dôvod znie viac než legitímne - Rusko vyhlasuje, že sa stalo obeťou svetového terorizmu, proti ktorému predsa bojujú všetky civilizované krajiny sveta.
Kremeľ novou vojenskou inváziou znovu otvára čečenskú otázku, pričom deformuje už i tak zdeformovanú predvolebnú situáciu v Rusku, kde by sa v decembri a potom v júni mali konať dôležité parlamentné a absolútne rozhodujúce prezidentské voľby. Ak sa vojna v Čečensku pred troma rokmi podobala na ničenie všetkého živého hrubou silou bez ohľadu na vlastné straty, dnes by Rusko rado ukázalo, že je v jeho silách zvládnuť vojenskú operáciu á la „NATO v Kosove“ rovnako ako prílev utečencov. Ako to však býva, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Kým NATO zasiahlo v Kosove v mene dnes toľko diskutovaného princípu humanitárnej intervencie (porušilo pritom medzinárodné právo a len úspech celej operácie, t. j. návrat albánskych utečencov zachránil alianciu a menovite USA pred debaklom), Rusko robí naopak všetko pre zachovanie svojej územnej integrity a autority veľmoci aj bez ohľadu na záujmy vlastných občanov. Tých stotisíc čečenských utečencov, ktorí v najbližších dňoch skomplikujú pomery v Ingušskej republike, uniká pred ruskou armádou, nie pred bojovníkmi Šamila Basajeva.
Dnešné Čečensko nemá šancu. Radikálni poľní velitelia od počiatku intenzívne podkopávali akýkoľvek vplyv Kremľa, teda aj autoritu umiernenej, riadne zvolenej vlády. Rusko čakalo tri roky, počas ktorých nedokázalo urobiť nič konštruktívne. Premiér Putin a vodca bojovníkov Basajev majú jeden spoločný záujem - zničiť čečenského prezidenta, ktorý bol ešte pred pár dňami otvorený dialógu s Moskvou. Basajev chce zasadnúť do kresla Maschadova. Putin bol určený pre kreslo Jeľcina. BAŠA JAVŮRKOVÁ
