BRATISLAVA (SME - rf) - Slovenské obete nacizmu, ktoré ešte stále ako jediné v strednej Európe zostávajú aj po päťdesiatich rokoch bez kompenzácie za utrpené krivdy, by sa mali konečne dočkať odškodnenia. Návrh zákona o odškodnení sa po vyše dvojročnom putovaní medzi úradmi v najbližšom čase dostane do parlamentu. Návrh zákona vypracovaný vládou však podľa výkonného predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Františka Alexandra celkom nevyhovuje. Medzi oprávnené osoby v ňom nie sú zaradené tie, ktoré sa v časoch vojny museli skrývať. „Požadujeme, aby medzi oprávnené osoby boli zaradené nielen osoby deportované z územia Slovenska, alebo zaistené za účelom deportácie v táboroch, ale aj tie, ktoré sa museli skrývať, pretože na Slovensku boli v ohrození života,“ hovorí František Alexander. Odôvodňuje to faktom, že keď nacisti skrývajúcich sa chytili, tak ich buď povraždili, alebo deportovali. „Je to jasný dôvod na to, aby boli títo ľudia považovaní tiež za perzekvovaných,“ tvrdí F. Alexander. V pôvodnom návrhu Legislatívnej rady vlády mali nárok na satisfakciu aj skrývajúce sa osoby, no na rokovaní vlády ustanovenie neprešlo, čo vláda odôvodnila finančnou náročnosťou. F. Alexander je však presvedčený, že finančná náročnosť je veľmi nízka. Dnes žije na Slovensku okolo 1400 ľudí, ktorých by sa zákon týkal, z toho asi päťsto sa počas vojny muselo skrývať. Podľa návrhu zákona o odškodnení by mal mať žijúci človek nárok na 2500 korún za každý začatý mesiac perzekúcie. Ľudí, ktorých nacisti odvliekli v roku 1942, je veľmi málo a tí, ktorých odvliekli v roku 1944, by mali nárok na odškodné za deväť mesiacov. Spolu teda ide o 22 500 korún na jedného žijúceho pre väčšinu z 1400 ľudí. F. Alexander ešte pripomína, že zámerom vlády je použiť ako základ odškodnenia prostriedky zo 165 kilogramov zlata, ktoré Slovensko dostalo. Ide o zlato, ktoré ukoristili Nemci obetiam v koncentračných táboroch. „Bolo by čudné, ak by pri rozdelení týchto prostriedkov nemali prísť do úvahy práve rasovo prenasledovaní ľudia.“