Vladimír Majsniar, 23-ročný hráč, začínal s futbalom v Handlovej. Odtiaľ odišiel do Novák, zimnú prípravu absolvoval aj v Prievidzi, no k dohode neprišlo a v Novákoch si ho vytypovali tréneri a funkcionári Interu. V žlto-čiernom drese sa mu darilo, a hoci nastupoval často ako náhradník, dával góly. Potom prišlo zranenie a na trávniku sa dlhší čas neobjavil. Na sklonku minulej sezóny došlo k dohode, Perniš z Prievidze prestúpil do Interu a odtiaľ prišiel okrem financií ako náhrada Majsniar. Pred novým ročníkom Majsniar poznamenal: „Viem, že v Prievidzi budú odo mňa očakávať góly, rád by som ich aj dával a tak pomohol k záchrane.“ Ubehlo však už desať kôl, a hoci Majsniar dostáva pravidelne príležitosť, jeho góly neprichádzajú. Dosť nešťastný prievidzský útočník k tomu poznamenal: „Už si to neviem ani vysvetliť. Akoby sa odo mňa odklonilo strelecké šťastie. Aj s Humenným som v úvode mal dobrú šancu, ale hlavičkoval som tesne vedľa, potom po centri Petráša som aj nečakane tečoval loptu, ale rovno do stredu brány, kde stál pripravený Pilip. Azda najväčšiu šancu som spálil v závere polčasu, keď som zblízka v páde zle trafil. Tak rád by som už chcel skórovať a zhodiť psychické bremeno…“ Aj tréner Goffa cíti, že jeho zverenec sa trápi a pomáha mu, ako vie. „Verím, že sa prejaví už aj Majsniar a že konečne aj on bude skórovať,“ povedal pred zápasom s Humenným. Zatiaľ však zostáva len pri prianí, možno sa tak stane nabudúce, veď nádej zomiera posledná. JOZEF BIELY