BRATISLAVA (SME - ata) - Aj dieťa s hodnotou IQ 145 môže odmietať zdraviť, vykať dospelým alebo odoprieť pomoc kamarátovi. Názor, že mimoriadne inteligentným deťom nevyhovuje klasický školský systém a potrebujú špeciálne študijné programy, je dnes už dosť známy. Medzi psychológmi a pedagógmi sa však už presadzuje myšlienka, že vysoká hodnota IQ zďaleka nie je zárukou životných úspechov. Oveľa dôležitejšia je emocionálna inteligencia - vnímavosť voči sebe i okoliu a schopnosť komunikovať. „Mimoriadne nadané deti sú často zamerané na seba, mávajú problémy s okolím. Prijímajú oveľa viac informácií a vnemov ako priemerné deti, a preto im hrozí, že niečo z toho množstva nespracujú a správajú sa neadekvátne,“ tvrdí Vanda Mačišáková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Tu vznikol pred niekoľkými rokmi nápad špeciálneho strediska pre inteligentné deti. Škola pre mimoriadne nadané deti v bratislavskej Petržalke funguje už od januára 1998, no práve od tohto školského roka sa chce systematicky venovať aj rozvoju emocionálnych schopností detí. „Zjednodušene - chceme ich naučiť počúvať ostatných. Že možno mať rád seba, no zároveň byť tolerantný voči ostatným. Mnohé z týchto detí často argumentujú spôsobom - ale veď ja mám vysoké IQ! Lenže čo s tým budú robiť v živote?“ V. Mačišáková si myslí, že nadané deti netreba nechávať napospas ich genialite. Učiteľ by mal odhadnúť, kedy dieťaťu nechať priestor, a to platí aj pre rodičov. „Väčšina rodičov týchto detí sú úspešní, zaneprázdnení ľudia. Práve oni by si však mali nájsť čas dať svojmu potomkovi uspokojivú odpoveď,“ upozorňuje V. Mačišáková. Paradox, že mimoriadne nadané deti majú problémy v rodinách aj medzi rovesníkmi, priviedol psychológov z ústavu k myšlienke založiť poradenské centrum pre nadané deti.