a na trávnik vybehol o desať rokov starší Milan Malatinský. Klasický šťastný ťah trénera vyšiel, lebo Milan zamestnával obranu Ajaxu od úvodu a v prvom polčase patril medzi najagilnejších a najlepších na ihrisku. Korunu svojmu úsiliu nasadil v 45. min, keď jeho strela z 20 m skončila v holandskej sieti. „Zážitok na celý život. Odrazená lopta sa dostala ku mne, spracoval som si ju na prsiach a z voleja vypálil. Vtedy som vôbec nerozmýšľal, do ktorého kúta to dám,“ povedal po stretnutí autor historického gólu vojakov slávnemu Amsterdamu. Dukla prekvapila poloprázdne hľadisko na Štiavničkách, v prvom polčase mala viac z hry a domáci futbalisti boli úspešnejší aj v mnohých osobných súbojoch. "Hrali sme dobre, nemali sme čo stratiť a chceli sme sa ukázať pred fanúšikmi, ktorých mohlo prísť aj viac. Ak ich nepriláka Ajax, tak už neviem kto. Nechcem spochybňovať náš výkon, ale Amsterdam, vedomý si svojho postupu, nehral tak dobre v prvom ako v druhom polčase. Hrali sme na doraz, ale naše mužstvo môže ťažko hrať nátlakový futbal na Ajax celých deväťdesiat minút. Nastúpili sme smelšie, čo spôsobilo hlavne domáce prostredie, lebo keď človek vybehne v Arene, tak potrebuje na niektorých miestach žuvačky. Kvalita však bola po každej stránke, od materiálnej po hráčsku, na ich strane. Nedá sa porovnávať Trabant s Mercedesom,“ dodal M. Malatinský. „Milan si pekný gól zaslúžil, ale druhý polčas ho nebolo vidieť,“ skomentoval jeho výkon bývalý tréner Dukly Stanislav Jarábek, počas ktorého éry pod Urpínom hrozilo Malatinskému preradenie do B-mužstva. Jeden čas nie som dobrý na ligu, druhý môžem nastúpiť proti Ajaxu, to je vec trénera,“ mykol plecami šťastný strelec M. Malatinský. „Dukla môže byť rada, že sme nemali šťastie a nepremenili niektoré šance, inak by sme vyhrali rovnakým rozdielom ako doma,“ povedal tréner Ajaxu Jan Wouters, ktorému sa páčila B. Bystrica, Donovaly a aj štadión. „,Keby sme mali viac šťastia, tak Kováč s Kostúrom zvýšia na 2:0 alebo Pančík vyrovná na 2:2. O šťastí teda môžeme hovoriť obidvaja,“ zakontroval M. Targoš.