obnom víťazovi Európskej ligy (EL) zo severu Talianska azda najčastejšieho „protihráča“, so zaujímavou bilanciou - buď ho vysoko zdolá, alebo tesne prehrá. V boji o bronz EL 1997 nad ním vyhral 75:58, v ročníku 1997/98 v skupine doma 87:64. Na druhej strane ale v tej istej sezóne prehral v mestečku pri Miláne 73:87, vo vlaňajšom víťaznom ročníku podľahol S.F.T. v skupine 69:70 doma, 62:65 vonku. Palubovka dnes už Society Ginnastica Como je na starom kontinente jedinou, na ktorej Ružomberok ešte nevyhral.
Má vaša bilancia uplynulých troch rokov s Comom zákonitosť alebo ide o náhodu?
„Určite o náhodu, nie sú v tom žiadne čary. Rozhoduje momentálna disponovanosť a kúsok šťastia. Tento výsledok bol však iste z predchádzajúcich tesných prehier najhlúpejší. Taký, ktorý veľmi štve. Dovolím si tvrdiť, že sme boli basketbalovo lepším kolektívom. Dievčatá sa skutočne veľa nadreli. Získali 24 lôpt, ale čo lopotne získali, ľahko stratili.“
Ktoré momenty rozhodli o nešťastnej prehre?
„V polovici druhého polčasu sme viedli o deväť bodov, o minútu však už iba o dva. Nestalo sa nám to po prvý raz, musíme s tým niečo robiť. V stretnutiach vyrovnaných súperov zvykne byť takýto náskok minimálne veľmi podstatný.“
Čo boli rozhodujúce momenty?
„Zlyhávali sme v obrane. Pravda, Como má štyri pivotky a dve vysoké krídla. Nám pred stretnutím ochorela Janoštinová, našťastie nejde o nič vážne. Domáce basketbalistky nás uskákali, presne tak ako my Como v brnianskom finále. Vyfaulovanie sa Kováčovej dve minúty pred koncom bolo nepríjemné, ale nie rozhodujúce.“
Rozohrávačka SG Renata Zoccová zaznamenala 21 bodov, naše Iveta Bieliková žiadny a Slávka Frniaková päť. Táto štatistika nemala vplyv na výsledok?
„Keď sme bránili celoplošne, Zoccová robila chyby. Pravda, to sa nedá hrať celý zápas. V momente sústredenosti na podkošovú hru mala Talianka dosť voľnosti. Naše rozohrávačky nesklamali, predovšetkým nie Slávka.“
PETER FUKATSCH