Päťdesiat rokov Čínskej ľudovej republiky, ktoré dnes s takou pompéznosťou oslavuje komunistické vedenie krajiny, nebolo pre väčšinu Číňanov stelesneným tej svetlej budúcnosti, o ktorej mnohí z nich snívali, keď počúvali slová Maa Ce-tunga 1. októbra 1949 na Námestí nebeského pokoja. Od jej vyhlásenia pred 50 rokmi museli prejsť bolestivou cestou, aby dnes stále kŕmení ilúziami o životaschopnosti socialistického systému (síce s prvkami kapitalistického hospodárstva) boli konfontovaní s dosť neistou budúcnosťou. Mao síce zjednotil Čínu, zbavil krajinu chaosu a občianskej vojny a Peking prestal byť hračkou v rukách zahraničných mocností, no eufóriu časom vystriedala trpkosť z krvavých kampaní za nápravu tých majetných, pravičiarov a mysliacich - nasledovali perzekúcie a milióny mŕtvych. Šťastné roky novej mocnosti sa skončili vlastne už v roku 1957, keď Mao vyhlásil vojnu intelektuálom, ktorí odpovedali na jeho vlastnú výzvu kritizovať otvorene komunistickú stranu. Dostali známku „pravičiari“ a boli obvinení z pokusu o jeho zvrhnutie. Ďalšou skúškou bol hladomor v rokoch 1959 - 1961 vinou bezhlavej industrializácie - 40 miliónov ľudí prišlo o život a potom kultúrna revolúcia po roku 1966. Podľa čiernej knihy komunizmu má čínsky komunizmus na svedomí život 65 miliónov Číňanov a 6 miliónov Tibeťanov.

Po Maovej smrti v roku 1976 Teng Siao-pching priniesol krajine trochu prosperity, no k opozícii ostal rovnako bezohľadný ako jeho predchodca. V roku 1989 poslal Čínsku ľudovú armádu proti študentom na Námestie nebeského pokoja. Trhové reformy, ktoré odštartovali pred 20 rokmi, síce zvýšili väčšine Číňanov životný štandard, ale akýkoľvek prejav politickej odlišnosti sa aj dnes stále tvrdo potláča. Dnes čínsky prezident Ťiang Ce-min sľubuje Číňanom moderný pulzujúci socialistický štát, do ktorého bude prúdiť zahraničný kapitál (ktorý sa tento rok zvýšil o 20 percent), demokraciu však stále chápe v zmysle teoretickej jednoty ľudu a jeho vlády.

V Pekingu, Šanghaji a ďalších mestách les sklenených mrakodrapov a elegantných nákupných centier dnes symbolizuje nové bohatstvo, autá nahradili bicykle, no ich prosperita je len klamná - mnohí Číňania sú odsúdení na celoživotnú drinu. Krajina s obrovským prírodným bohatstvom má jednu pätinu obyvateľov chudobnejšiu, než je napríklad Papua-Nová Guinea a totálna ekonomická produkcia je menšia ako napríklad talianska. Podľa niektorých ekonómov by sa síce čínske hospodárstvo mohlo vyšvihnúť za 50 rokov na úroveň štyroch pätín americkej produkcie, ale ani za sto rokov nedosiahne Čína životnú úroveň Západu. (kl)