Štátny tajomník ministerstva obrany JOZEF PIVARČI bol jedným z hlavných kritikov personálnej politiky svojho šéfa, ministra Pavla Kanisa. Pozorovatelia zvykli ich vzťah prirovnávať k pomerom, ktoré na ministerstve vznikli, keď ho riadili Ján Sitek a Jozef Gajdoš. Pivarči však tvrdí, že na ministerstve má dostatok priestoru na prezentáciu svojich názorov.
Rezort obrany sa javí ako jeden z najskonsolidovanejších. Na druhej strane je zrejmé, že armáda čelí problémom, v akých ešte nikdy nebola. Nakoľko je armáda pripravená funkčne sa začleniť do zborov NATO?
„Je to zložité posúdiť. Zaradenie Slovenska do štruktúr aliancie je dvojstranná záležitosť. Jednou vecou je vycvičenosť a vybavenosť armády a druhou záujem NATO o Slovensko. Pokiaľ by bol záujem z ich strany, je nevyhnutné pozvať k nám expertov, aby posúdili všetky riadiace štruktúry, spojovací systém, kompatibilitu výzbroje a celý rad ďalších odborných záležitostí. Oni by mali povedať, do akej miery je slovenská armáda schopná okamžite sa zaradiť do NATO. Poľsko, Česká republika a Maďarsko sú v tej istej situácii ako my. Majú tú istú výzbroj, rovnaké problémy v organizačných štruktúrach a komunikačných systémoch. Aliancia akceptovala tieto armády s ich nedostatkami a úrovňou vycvičenosti. Zobrala na seba riziko, že v prípade potreby použitia týchto armád musí vynaložiť ďalšie prostriedky a vytvoriť časový priestor na ich transformáciu podľa štandardov NATO. Dovtedy NATO nesie plnú zodpovednosť za bezpečnosť týchto krajín. Dnes je preto predčasné hovoriť o tom, že Armáda SR je použiteľná pre potreby NATO. Je použiteľná podobným spôsobom, to znamená so zohľadnením súčasného ľudského potenciálu, výzbroje a organizačných štruktúr.“
Ak by sa teda Slovensko stalo členom NATO zajtra, bolo by to iba politické rozhodnutie bez toho, že by sme boli schopní priamo sa začleniť do jeho vojenskej organizačnej štruktúry?
„Rozširovanie NATO bude hlavne politickým rozhodnutím. Platí to o prvom rozšírení a bude to tak aj v budúcnosti. Po prijatí novej krajiny za člena NATO nesie štát plnú zodpovednosť za začlenenie vojsk do zostavy aliancie a výnimky neexistujú. Každá vláda musí vytvoriť pre vlastné ozbrojené sily také podmienky, aby sa dokázali v čo najkratšom čase transformovať. Každý, kto sa usiluje o integráciu, si musí byť vedomý toho, že musí poskytovať finančné zdroje na rýchle zabezpečenie kompatibility ozbrojených síl.“
NATO bude požadovať od Slovenska bezpečnostné previerky osôb pracujúcich v rezorte obrany. Ľudia, ktorí budú prichádzať s utajovanými skutočnosťami o NATO, nesmú byť bývalými pracovníkmi komunistických tajných služieb či straníckych aparátov. Na koľko percent by z tohto pohľadu bol súčasný manažment ministerstva obrany a armády prijateľný pre alianciu?
„Ťažko možno uviesť číslo alebo odhad. Presné kritériá NATO totiž nepoznám. Ani ja som nebol podrobený previerkam ich bezpečnostných zložiek. Musíme si počkať, kým sa dostaneme do fázy prípadnej integrácie Slovenska do NATO. Potom prídu ich experti s kritériami a požiadavkami a všetci naši pracovníci sa budú musieť podrobiť previerke.“
Vy ste však v minulosti kritizovali fakt, že vo vedení ministerstva sú bývalí politruci a je zrejmé, že takíto ľudia nebudú pre NATO prijateľní.
„Áno, kritizoval som to, ale nič to nemení na tom, čo som povedal. Minulosť ľudí totiž nie je jediným kritériom aliancie. V NATO hrá hlavnú úlohu pri posudzovaní človeka odborná úroveň a celá služobná kariéra. Pokiaľ si ľudia vyškolení vojenskou politickou akadémiou za posledných desať rokov doplnili vzdelanie inou vysokou školou a výsledkami práce sa v celom prípravnom období prezentovali ako schopní odborníci, nevidím dôvod, prečo by ich NATO neakceptovalo. U väčšiny týchto ľudí je problém v tom, že vzdelanie, ktoré získali na vojenskej politickej akadémii, nie je uznávané Severoatlantickou alianciou. Pre výkon všetkých funkcií v západných armádach je prvoradým kritériom odborná spôsobilosť. Poznám medzi nimi mnoho ľudí, ktorí majú ďalšie vysoké školy a nadstavbové štúdiá a pracujú zodpovedne a kvalitne. Každá previerková komisia sa musí zodpovedne postaviť aj k tomuto problému.“
Nie je paradoxné, že mnohí z tých, ktorí sa za posledných desať rokov rekvalifikovali, nevelili počas svojej kariéry ani čate a dnes sú vo vysokých riadiacich funkciách?
„To je problém, o ktorom hovorím. Pokiaľ títo ľudia nebudú spĺňať kritériá odbornosti, budú postavení pred túto otázku. Tvrdím však, že priestor na ich rekvalifikáciu tu bol.“
Minister Pavol Kanis hovorí, že niektorí z týchto ľudí sú tu iba dovtedy, kým splnia isté úlohy, a potom pôjdu preč. Znamená to, že neexistujú iné kádre?
„Podľa môjho názoru tu sú ľudia, ktorí sú teoreticky aj prakticky pripravení na vykonávanie práce v najvyšších ministerských funkciách a na postoch na generálnom štábe.“
Nerozumiete si s týmito ľuďmi?
„Každý je služobne zaradený na niektorú funkciu. Všetky odborné problémy sa spracúvajú v materiáloch, ktoré sa zhromažďujú na kolégiu ministra. V tomto orgáne sa tieto problémy riešia. Nikdy sa nestalo, že by minister nedal na kolégiu mne alebo niekomu inému s iným názorom priestor na vyjadrenie sa k danej veci. Mám priestor vyjadriť sa. Či je alebo nie je akceptovaný môj názor, to je druhá vec. Na to je minister, aby rozhodol, v akej forme prijme predložený materiál.“
Nedá sa teda súčasná situácia porovnať s minulosťou, keď boli vzťahy medzi ministrom Sitekom a štátnym tajomníkom Gajdošom veľmi zlé?
„Na ministra som žiadnu sťažnosť či iný hanobný list nenapísal a ani som naňho neposlal armádne spravodajské služby. A on neurobil nič také voči mne. Do extrémov, ku ktorým prišlo za minulej vlády, situácia nedospela.“
Jozef Gajdoš vždy popieral, že nasadil na Jána Siteka Vojenské obranné spravodajstvo. Máte vedomosť o tom, že sa to stalo?
„Nemám písomné dôkazy o týchto krokoch. Bolo to publikované a viem to aj z vyjadrení kolegov z ministerstva obrany. Viem o tom, že boli zhromažďované materiály hlavne zo strany bývalého štátneho tajomníka Gajdoša proti ministrovi Sitekovi. Viem o niektorých listoch, ktoré pán Gajdoš napísal na adresu Jána Siteka. Verejne ich rozposlal mnohým pracovníkom ministerstva obrany. Osobne však nemám ani jeden z týchto listov.“
Hovorili ste, že v prípade našej integrácie do NATO je potrebné uvažovať aj o prezbrojení armády. Čo považujete v tejto oblasti za najakútnejšie?
„Je nevyhnutné začať vzdušnými silami - letectvo, rádiolokačná sieť, útvary protivzdušnej obrany. Ostatná výzbroj - najmä pozemných síl, je v lepšom stave, ako sú prostriedky letectva a protivzdušnej obrany. Mojou snahou je pripraviť transparentné výberové konanie na dodávky leteckej techniky. Som si vedomý, že takéto rozsiahle projekty niet z čoho financovať. Preto sa usilujem výber tejto techniky podmieniť oživením výkonnosti slovenskej ekonomiky s cieľom zvýšenia zdrojov v štátnom rozpočte.“
Je reálne, že by sme sa v spolupráci so západnými dodávateľmi podieľali na výrobe bojových lietadiel?
„Vyrábať vojenské lietadlo je zložitý proces. Slovensko nemá ani jednu továreň, ktorá by bola schopná vyrábať leteckú techniku. Sme schopní vyrobiť čiastkové veci od motorov po rôzne prístroje. Máme jeden podnik na opravy leteckej techniky, ale nie na výrobu. Priame zapojenie do výroby lietadiel bude dosť zložité. Myslím si, že je tu dostatok iných odvetví, ktoré možno zapojiť do týchto programov. Pomocou takto zaručeného exportu by sme mohli získať finančné zdroje, ktoré by umožnili financovať nákladné prezbrojovacie programy.“
Uvažujete ešte o tom, že by sa na prezbrojovaní slovenskej armády podieľali ruskí dodávatelia?
„Hovorím o transparentnom výberovom konaní. Hlavným cieľom je pomôcť slovenskej ekonomike, zabezpečiť investície a zaručený export v širokej medzinárodnej spolupráci. Takto získané finančné zdroje chceme použiť na financovanie projektu prezbrojovania armády. Do výberového konania musia byť pozvaní všetci potenciálni výrobcovia. V súčasnosti nám ide najmä o ľahké viacúčelové bojové lietadlo. Medzi ich výrobcov patria aj dve ruské firmy. V žiadnom prípade nechcem, aby tieto firmy ostali bokom. Budú však pre nich platiť tie isté kritériá ako pre všetkých ostatných.“
Kedy bude vypísaný termín výberového konania?
„To ešte neviem povedať. Minister obrany pozval na Slovensko všetkých potenciálnych dodávateľov leteckej techniky na prezentáciu. Minulý rok a na začiatku tohto roka tu bola ruská firma JAK - Aermacchi, v máji Česi s lietadlom L 159, minulý týždeň Briti s prezentáciou lietadla Hawk a tento týždeň sa začala prezentácia ruského lietadla MIG ATM. V krátkom čase by mala prísť talianska firma s lietadlom AMX. Po ukončení prezentácie firiem, ju odborní pracovníci ministerstva obrany vyhodnotia. Podľa môjho názoru takto spracovaný materiál musí byť predložený na rokovanie Rady obrany štátu spolu s koncepčným materiálom prezbrojenia armády. Potom by mal byť tento materiál postúpený na rokovanie vlády, ktorá by mala vysloviť svoj súhlas alebo nesúhlas s výberovým konaním. Dúfam, že to bude čoskoro, pretože pokiaľ nebude oficiálne vypísaný tender, nebudeme môcť oficiálne rokovať so žiadnym dodávateľom o vyššie spomínaných programoch, ktoré by prioritne oživili našu ekonomiku.“
Oživenie ekonomiky by malo podľa vás nastať tým, že výrobca lietadiel zariadi investorov, ktorí zaručia pre slovenské subjekty export a takto zarobené peniaze budú použité na nákup lietadiel?
„Je to približne tak. Spolupráca spočíva v tom, že slovenská vláda ponúkne dodávateľskej krajine alebo dodávateľskej firme oblasti, v ktorých by bola schopná spolupracovať. Potom je vecou dohody, či dodávateľská krajina dokáže uplatniť na tretích trhoch hliník, železo alebo poľnohospodárske produkty. Ak by sa podarilo zabezpečiť trvalý export z nášho územia, znamenalo by to oživenie výroby, zvýšenie daňových odvodov, zvýšenie produktivity a oživenie ekonomiky. Keď takto rastú na strane štátu príjmy, je normálne, že vláda tieto peniaze spotrebuje na ďalšie rozvojové a modernizačné programy alebo na splácanie dlhov. Nie je žiadnou prehnanou predstavou požadovať, aby dodávateľské strany pomohli oživiť ekonomiku. Vedia, že rozpočtové prostriedky na prezbrojenie nie sú tvorené ničím iným ako ekonomikou daného štátu.“
Podľa tohto to vyzerá, že zlý technický stav výzbroje slovenskej armády môže byť vlastne výhodou, pretože pri riešení tohto problému môže dôjsť k oživeniu ekonomiky.
„Som presvedčený o tom, že na Slovensku niet zaujímavejšej oblasti pre západných investorov a dodávateľov, ako sú dnešné potreby ozbrojených síl. Predbežné rokovania s potenciálnymi dodávateľmi počas prezentácií potvrdzujú správnosť tohto názoru. Dodávatelia sú ochotní investovať a vytvoriť dlhodobé kooperačné programy.“
Bývalý náčelník zboru letectva Štefan Gombík kritizoval prezentáciu britského lietadla Hawk, pretože ešte nie je ukončené vyšetrovanie príčin pádu lietadla tohto typu na Bratislavských leteckých dňoch.
„Podľa mojich informácií je vyšetrovanie ukončené. Po tomto vyjadrení pána Gombíka som hovoril s plukovníkom Pecom, ktorý bol členom vyšetrovacej komisie za slovenskú stranu. Závery britskej expertnej komisie má pán Peca k dispozícii. Vyplýva z nich, že pád lietadla Hawk bol zapríčinený chybou pilota. Prezentácie sú priestorom pre našich odborníkov, aby mali možnosť detailne sa oboznámiť so všetkými kladmi a nedostatkami lietadiel, ktoré sú na trhu. Lietadiel typu Hawk dnes lieta viac ako sedemsto v sedemnástich štátoch.“
Kedy bolo naposledy pre armádu zakúpené alebo vydeblokované bojové lietadlo?
„Posledné dodávky boli v roku 1995. Bolo to osem lietadiel MIG 29.“
Koľko z nich je schopných prevádzky?
„Minulý týždeň bolo schopných lietať šesť.“
Prednedávnom sa rozpútal nový konflikt medzi Ruskom a kaukazskými moslimami v Dagestane a Čečensku. Ako môže byť tento konflikt významný pre Slovensko?
„Nacionálny problém, ktorý je v Rusku riešený takýmito prostriedkami, má sekundárny vplyv aj na tie oblasti, kde žijú koncentrované viaceré národy alebo národnosti. Je potrebné zabrániť čo i len teoretickej možnosti vzniku podobného problému. V súčasnosti sa to na Slovensku aj deje. Vláda si je toho plne vedomá a všetky kroky v politike voči národnostným menšinám smerujú k tomu, aby takýto konflikt nevznikol.“
Myslíte si, že konflikt na Kaukaze je skutočnou vojnou?
„Podľa dostupných informácií sa nedá hovoriť o vojne ako takej. Je to úsilie istej skupiny obyvateľstva osamostatniť sa. Neviem posúdiť, či tento boj bol poslednou možnosťou v úsilí o dosiahnutie samostatnosti. Z vojenského hľadiska je to ozbrojené riešenie vnútorného problému Ruska na jeho zvrchovanom území.“
Čečeni vyzývajú organizáciu OBSE, aby sa angažovala v riešení tohto problému. Myslíte si, že by medzinárodné organizácie mali zasiahnuť?
„Je potrebné posúdiť, či boli, alebo neboli vyčerpané všetky dostupné mierové prostriedky na riešenie problémov na Kaukaze. Ruská vláda a parlament riešia tento konflikt ako svoj vnútorný problém. Preto je veľmi zložité, aby medzinárodné organizácie vstúpili do jeho riešenia. Čečensko ani Dagestan nie sú členmi OSN. Preto je otázne, nakoľko je možné, aby sa dožadovali zásahu zvonka. Podľa môjho názoru zatiaľ nie je možné nasadenie medzinárodných síl. Rusko má právo riešiť si tento problém samo. Navyše je iluzórne nazdávať sa, že Rusko by dalo súhlas na použitie medzinárodných síl pri urovnávaní tohto konfliktu.“
Slovenskí vojaci pôsobia v siedmich medzinárodných zboroch a pripravujú sa na účasť v ďalších dvoch. Je ich však veľmi málo. Napríklad na misiu na Golanských výšinách sa ich pripravuje iba 150, pričom ide o najvyššiu účasť našich na nejakej misii. Je to preto, lebo nemáme dostatok dobrých ľudí, alebo je to otázka nedostatku financií?
„Hlavne je to z finančných dôvodov. Časť akcií financujú medzinárodné organizácie a časť nie. Slovenská vláda nie je schopná financovať väčšie nasadenie vojakov mimo územia republiky. O našich vojakov a odborníkov je záujem oveľa väčší, ako sme schopní poskytnúť.“
RICHARD FILIPKO
PETER TÓTH