Stovky opustených Trabantov lemovali pred desiatimi rokmi malebné malostranské ulice v blízkosti nemeckej ambasády v Prahe. Občania bývalej NDR v čoraz väčšom počte útočili na štyri metre vysoký plot západonemeckého veľvyslanectva v Prahe. Žiadateľov o azyl pribúdalo, park ambasády už bol pre tisícky ľudí pritesný, jeseň sychravá. 30. septembra 1989 konečne z balkóna veľvyslanectva oznámil vtedajší minister zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko Hans-Dietrich Genscher, že cesta pre týchto 4000 Nemcov na západ je voľná, lebo Erich Honecker sa podvolil tlaku Sovietskeho zväzu a umožnil žiadateľom o azyl vycestovať vlakom z Prahy do západného Nemecka. Ešte stále komunistické Československo sa k celej kauze stavalo, ako by sa ho ani netýkala, a vtedajší komunistickí pohlavári nezmenili názor ani dnes. Včera sa Bratislave stretol v rodinnej atmosfére s niekoľkými desiatkami priaznivcov seniorov dlhoročný minister zahraničných vecí Bohuš Chňoupek, ktorý v roku 1989 sedel „už“ len v ÚV KSČ. Pre SME povedal, že „v tom období už dochádzalo k deštrukcii vtedajších socialistických krajín“. Aj s odstupom času si však myslí, že spôsob odchodu východonemeckých turistov nebol legálny. „Mali si to vyriešiť doma a normálnou cestou.“ Československo si vtedy podľa neho nemohlo dovoliť pustiť obyvateľov NDR do NSR. „To bol taký čas, tak to bolo,“ skonštatoval. Na námietku, že Sovietsky zväz už vtedy nestrážil členské štáty Varšavskej zmluvy tak prísne, odvetil, že „to by netvrdil“. Zodpovednosť za to, že občania komunistických režimov sa museli ponižujúco domáhať svojich ľudských práv na slobodu pohybu, Chňoupek necíti. Podľa neho aj dnešný Američan, ktorý sa chce dostať von, musí vykonať desaťnásobnú procedúru. Napriek tomu, že na besede so svojimi čitateľmi sa Chňoupek pochválil, aký blízky vzťah mal s Genscherom, o téme rozpadu východného bloku sa spolu nikdy nebavili. „Aj keď si to možno myslel, nikdy to nepovedal,“ uzavrel tému Chňoupek.

MAREK CHORVATOVIČ