Jej slávny denník opisuje Annin život v úkryte v rokoch 1942 až 1944, keď ho odhalili a nacisti ju s celou rodinou deportovali do koncentračného tábora Bergen Belsen, kde ako pätnásťročná zomrela. Pocity malej skupinky ľudí, ktorí dva roky žili v strachu a nádeji v pohodlnom, no aj tak od sveta izolovanom amsterdamskom úkryte, popísané so všetkou naliehavosťou duše dospievajúceho dievčaťa, urobili z denníka mladej Židovky Anny Frankovej jednu z najčítanejších kníh sveta. Po vojne vyšla v 55 jazykoch v náklade 20 miliónov výtlačkov a dočkala sa aj divadelného a filmového spracovania. Pred troma rokmi vyšla kniha aj v slovenskom vydavateľstve Archa. Ako zdôraznil vo svojom prejave Richard von Weizsäcker, pre všetkých ľudí bez rozdielu pôvodu a vyznania je dôležité nezabudnúť na hrôzy holokaustu. „Anne Frankovej musíme poďakovať za to, že nám umožnila spomínať tak dôstojne,“ povedal Weizsäcker. A dodal, že toto židovské dievča sa stalo symbolom osudu Židov a utrpenia ich detí. Vďaka nej sú „dnešní mladí ľudia pripravení pochopiť nacistické obdobie a všetky zločiny“. Oprava, na ktorej sa podieľala amsterdamská radnica spolu s Nadáciou Anny Frankovej, dala domu autentickú podobu, presne takú, ako ju vo svojich poznámkach zachytila Anna. Reštauračné a renovačné práce sa začali v roku 1995 a stáli deväť a pol milióna eur, z čoho radnica zaplatila takmer tri milióny. Dom Anny Frankovej už mnoho rokov patrí k najnavštevovanejším objektom v Amsterdame. Od otvorenia múzea v roku 1960 prišlo na miesta, kde sa Anna ukrývala, viac ako 13 miliónov návštevníkov z celého sveta. Medzi nimi bola napríklad manželka amerického prezidenta Hillary Clintonová, hollywoodsky režisér Steven Spielberg či v poslednom čase prezident palestínskej samosprávy Jásir Arafat.