Akoby v tom bol čert aj syndróm MC Erik & Barbara dokopy, že v prešovskej skupine IMT Smile, ktorú v roku 1992 založili bratia Ivan a Miroslav Táslerovci s bubeníkom Martinom Migašom, nedokázali vedľa seba žiť dva tvorivé princípy. Postupne čoraz viac na seba narážali autorsky i interpretačne vyzreté osobnosti Ivana Táslera a speváčky Kataríny Knechtovej, až došlo k rozkolu. Súrodenecké krídlo, majúce v názve pred slovom úsmev už od začiatku svoje iniciálky, zostalo ďalej verné pôvodnej parkete, ktorú dva mesiace po Knechtovej opustil aj Migaš. K „opozičnej“ dvojici sa pridali traja členovia bývalej prešovskej kapely 667 Harlem a asi pred dvoma rokmi založili skupinu Peha, ktorá sa hlási o slovo debutovým albumom Niečo sa chystá. „Rozhodli sme sa, že budeme pokračovať spolu a robiť trošku inú hudbu. Hlavne sme sa chceli zamerať na vokál Kataríny, pretože v IMT Smile sa strácal a bola to škoda,“ vysvetľuje pre SME príčiny rozchodu Martin Migaš. Aj nad Pehou spočiatku mávali ochranné krídla firmy Škvrna Records, s ktorej dodatočnými záujmami sa nedávno dostala do stretu táslerovská zostava. Katarína Knechtová však už vzťah so Škvrnou, pre ktorú Peha nahrala prvé single Ani neviem a Nájdeš ma, považuje za uzavretú záležitosť. „Stále sme síce zmluvne viazaní, ale vydavateľstvo nefunguje, a tak sme sa tým ani nezaoberali. Asi po polroku sme spoluprácu so Škvrnou prerušili, ohlásil sa vydavateľ Bonton Music, ktorému sa páčila naša hudba, takže sme začali s ním. Spomínané dve pesničky sme na album nahrali odznova, no medzitým sa uchytili ďalšie single. Ich hranosť bola vynikajúca, ľudia si ich žiadali, bola to pre nás veľká motivácia a nebol dôvod naťahovať to. Predchádzajúcu zmluvu sme teda regulárne nerozviazali a asi ju už ani nerozviažeme, lebo sa to nedá a bolo by to aj zbytočné,“ tvrdí Migaš. V plnej miere sa tak sústredili na prípravu albumu, na ktorý už publikum netrpezlivo čakalo.

Trpezlivosť zo strany Pehy sa však vyplatila. „Nahrávali sme asi mesiac a pol, hrali sme sa s aranžmánmi a so zvukom, veľa sme experimentovali. Bola to kopa času, ale teraz ju rátame ako obrovskú výhru,“ vraví zhodne ústredné duo Pehy. Hru s výsledným tvarom si mohli dovoliť, okrem času totiž mali aj priestor - bubeníkovo štúdio v Prešove, kde skladby nahrali vo vlastnej hudobnej réžii i produkcii. „Kapelu sme vytvorili preto, aby sme si mohli robiť, čo sme chceli. Pokračovať v dravejšej rockovej hudbe, približujúcej sa britskému poprocku, o ktorý už Ivan Tásler nemal záujem. Ťažko sa s ním o tom dalo rozprávať,“ pokračuje Martin Migaš. Odlišné predstavy zúročili v repertoári, z ktorého médiá zatiaľ vyselektovali hity Diaľkové ovládanie, To sa ti len zdá či V zaseknutom výťahu. Symbolicky sa na singlovú púť chystá titulná pieseň, do konca roka možno pribudne ďalší hit a potom by už hviezdy mohli byť naklonené koncertnému turné, ktoré Peha plánuje na jar 2000. „Situácia pre príchod mladej kapely je na Slovensku veľmi ťažká, čo sa týka ekonomickej stránky. Dostať sa do povedomia a zabezpečiť, aby mohla skupina na nejakej úrovni vystupovať, je problém. Ale mali sme šťastie,“ hodnotia domáce podmienky. Krst ohňom živých vystúpení má už Peha úspešne za sebou. Absolvovala ho ešte bez albumu, objavila sa aj ako hosť na sérii koncertov so skupinou Žena z lesoparku. O príležitostné účinkovania stále nie je núdza, navyše ich vie ozvláštniť naštudovanou unplugged produkciou. Prenesenie bohatých štúdiových aranžmánov do koncertnej podoby bude o niečo náročnejšie.

Napriek britským vzorom sa Peha do žiadneho melodického žánru neštylizuje. „Možno podobne aranžujeme, ale má to svoj rukopis, svoju atmosféru a svoju tvár,“ hovorí Migaš. „Našu muziku sa nesnažíme adresovať nejakej vekovej kategórii. Je pre mladých aj pre starých,“ pridáva sa Knechtová, ktorej vokál je charakteristickou črtou tvorby. Niekedy až priveľmi exponovaný a trocha silený prejav, ktorý chvíľami vzbudzuje dojem, že vychádza z orgánu umiestneného o niečo nižšie ako hlasivky, však sama označuje za prirodzený. „Spievam, ako mi huba narástla. Mala som s tým síce niekedy väčšie problémy, ale myslím si, že teraz sa dokážem do potrebnej polohy dostať. Hlas sa mi otvorí a spievam oveľa prirodzenejšie ako kedysi,“ vraví a jej spoluhráč vzápätí prizná: „V štúdiu jednoducho vychytáme tie chvíle, keď je to úplne prirodzené. Čakáme na ten moment, keď je to o. k., a ideme ďalej. Niečo sa spieva polhodinu, niečo dva dni. Spieva sa napríklad desaťkrát, je to o ničom, a zrazu príde chvíľa, keď je to paráda. Prichádza to samé od seba.“

Dva hlasy, ktoré sa v IMT Smile príjemne dopĺňali, už teda idú svojou cestou. „Ľudsky sme si neporozumeli. Ľudia vedia, ako prichádza ten okamih, keď sa dvaja nemôžu dohodnúť. Každý si hovorí svoje, každý má svoju pravdu a neupustí z nej. Obidve strany vedia, že sa nedá ísť ďalej. Ťahajú sa za slová a nemá to význam,“ rozširuje Migaš pohľad na detaily rozchodu, ktoré sa skrývajú pod termínom ľudské problémy. Spoločné vystúpenie, na ktorom by obidve skupiny predviedli svoje samostatné skladby kedysi jednotnému publiku, je podľa neho absolútne vylúčené. „Neobchádzame sa, normálne sa rozprávame, ale priateľské vzťahy tam určite nie sú. Už to nie je to, čo bývalo. A na pódiu sa opäť určite nezídeme. Možno keď budem mať šesťdesiat rokov, tak sa na to budem pozerať ináč, ale teraz vládne tvrdohlavosť na obidvoch stranách.“

DALIBOR HLADÍK