BRATISLAVA (SME - tk) - Disponibilné finančné zdroje príspevkového fondu na podporu obnovy vozidlového parku Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) predstavujú v súčasnosti sumu 15,4 mil. Sk. Komisia pre poskytnutie príspevkov sa preto v rámci vyhláseného programu obnovy vozidlového parku SAD rozhodla aktualizovať program obnovy a v rámci formy podpory bude bonifikovať maximálne 35 percent úrokových nákladov, pričom vyplácaný príspevok poskytne až po dodaní autobusu.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) v roku 1998 vyhlásilo program obnovy parku autobusov SAD s cieľom podporiť obnovu zastaraných vozidiel. Zámerom bolo aj oživiť výrobu autobusov na Slovensku. Rezort dopravy vyčlenil na tento účel sumu 47,5 mil. Sk. Podporu poskytoval formou príspevku na zníženie úrokového zaťaženia strednodobého investičného úveru poskytnutého Dopravnou bankou a Poštovou bankou. Prideľoval príspevok do výšky 55 percent úrokových nákladov a v absolútnej výške maximálne 2,5 mil. Sk.
Ďalšia zmena v programe obnovy umožňuje na základe výberového konania aj nákup autobusov zo zahraničia. Príspevok možno získať iba na schválené vozidlo, na ktoré ministerstvo vydalo základný technický opis schváleného vozidla v zmysle zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. V súčasnosti bude prebiehať bonifikácia úrokov pri úverových zmluvách, ktoré podniky SAD uzavrú tak ako doteraz v Poštovej banke a Dopravnej banke.
Ako pre SME povedal Emil Binda, riaditeľ SAD Bratislava, zmena podmienok nákup nových autobusov výrazne neovplyvní. „SAD-ky ani doteraz nemali peniaze na nákup 4-miliónového autobusu. Či bude príspevok na úhradu úrokov 35 alebo 55 percent, nepociťujeme ako výrazný rozdiel. Ale keď neprší, aspoň kvapká,“ dodal.
Podľa ministerstva dopravy cítia podniky SAD nedôveru a majú obavy z pokračovania spolupráce s výrobcom autobusov Liaz Zvolen. SAD-ky uhradili tomuto výrobcovi za 4 autobusy Granus, ktoré do dnešného dňa nemajú, 9,7 mil. Sk. V súčasnosti prevádzkujú vozidlá Slovbus, Novop, Tambus, Ikarus, Granus, Chaudar a Karosa. Pri takej rôznej skladbe je pomerne zložité zabezpečiť ekonomicky únosnú prevádzku. Priemerný vek slovenských autobusov je 10 rokov, plánovaná životnosť iba 6 rokov.
