úrovňou (benchmarkom), ktorou je výnos päťročných obligácií nemeckej vlády vydaných v eurách (tzv. Bunds). Slovensko si v polovici tohto roka požičiavalo voľné finančné zdroje za cenu o 420 bázických bodov (4,2 %) nad porovnateľnými nemeckými Bunds, v týchto dňoch sa tento spread pohybuje na úrovni okolo 315 bázických bodov. „Zahraničných investorov určite povzbudila jasná orientácia vlády na reformné opatrenia, ktoré postupom času začínajú prinášať čiastkové úspechy. Veľké nádeje vkladajú aj do návratu Slovenska do toľko spomínaného ‘rýchleho vlaku‘ a možnosti začlenenia krajiny medzi tie, ktoré sa stanú súčasťou historickej expanzie Európskej únie na východ,“ povedala pre denník SME dílerka jednej londýnskej banky, špecialistka na obchodovanie s eurobondmi. Ako veľkú výhodu pre Slovensko vnímajú obchodníci zahraničných bánk príchod ďalších emisií v slovenských korunách na svetové finančné trhy, a to najmä preto, že ich emitentmi sa stali najprestížnejšie inštitúcie vo svete financií - napr. Deutsche Bank alebo International Finance Corporation, ktorá je súčasťou skupiny Svetovej banky.
Napriek tomu je však trh so slovenskými eurobondmi veľmi malý v porovnaní s emisiami, s ktorými na trh prišla Česká republika alebo Poľsko. „Pohyb spreadov nemá až takú veľkú vypovedaciu schopnosť, ako by sa mohlo zdať. Dôvodom je absolútna neexistencia sekundárneho trhu s týmito cennými papiermi, veľká väčšina obchodov s nimi nie je realizovaná ako anonymné obchody. Slovenské eurobondy, ponúkajúce veľmi atraktívny výnos pre investorov - najvyšší spomedzi všetkých stredoeurópskych titulov - skončili prevažne v ‘účtovných knihách‘ ako dlhodobé investície,“ pripomenula dílerka. Podľa nej nie je slovenský trh možné vôbec komentovať a investori ho chápu ako súčasť jedného veľkého stredoeurópskeho bloku. „Každá krajina má svoje špecifické problémy. V Poľsku je to deficit bežného účtu platobnej bilancie, v Česku ekonomický rast a výnimkou nie je ani Slovensko,“ zdôraznila.
