nie), keď boli prerušené prípravné práce na najnovšom Wendersovom projekte - sci-fi The Billion Dollar Hotel. Po neúspešnej americkej snímke Hammett (1982) predstavuje Línia násilia pre režiséra návrat do Hollywoodu po pätnástich rokoch - je jeho druhým pokusom o „zmierenie“ americkej kinematografie s európskou a zároveň i akýmsi experimentom, v ktorom sa Wenders snaží o spojenie divácky atraktívneho žánru kriminálneho psychothrilleru s vlastnými námetmi, ako sú problémy komunikácie a najmä manipulácie v súčasnom svete.
Hrdinom filmu je Mike Max (Bill Pullman), úspešný producent akčných snímok plných násilia, ktorého unesú dvaja najatí zabijaci. Ráno však polícia nájde mŕtvoly oboch únoscov s odstrelenými hlavami, zatiaľ čo poranený Mike sa ocitne v rodine mexického záhradníka Ramona Gomeza, u ktorého nachádza úkryt. Kým Mike sa pod vplyvom poctivých a zbožných Mexičanov zmení k lepšiemu a začne pracovať i žiť ako jeden z nich, jeho žena Paige (Andie MacDowellová), ktorá ho chcela opustiť, sa po nezvestnom manželovi nečakane ujíma vedenia firmy. Po Mikovi a vrahoch únoscov medzitým intenzívne pátrajú dvaja muži: mladý detektív Doc Block, obdivujúci Mikove filmy, a bývalý vedec z NASA Ray Bering (Gabriel Byrne), spolupracujúci s FBI na utajovanom vládnom projekte, ktorým je moderný počítačový systém monitorovania zločinnosti v Los Angeles. Pomocou stoviek videokamier umožňujúcich sledovať zločin z maximálnej blízkosti chce šéf FBI zasahovať proti zločincom a nastoliť tak „koniec násilia“ (originálny názov filmu je The End Of Violence). Ray sa však obáva, že ilegálny systém, ktorý by mohol znamenať zásadný obrat v boji so zločinom, je veľmi ľahko zneužiteľný. Jeho podozrenie sa potvrdí, keď Ray skúmaním videozáznamov z vraždy Mikových únoscov pochopí, že obaja zabijaci boli zavraždení agentmi FBI, ktorí chceli zabiť aj samotného Mika…
Wendersov film sa snaží zaoberať moderným násilím ako všadeprítomným nebezpečným fenoménom v živote dnešnej spoločnosti - jeho netušenými možnosťami, umožnenými súčasnými technológiami. Šanca ľudstva na záchranu spočíva v návrate k prirodzenému spôsobu života, aký vo filme zosobňujú mexickí záhradníci - k znovuobjaveniu pojmov ako láska či priateľstvo, vďaka ktorým sa Mikovi podarí oslobodiť od svojej minulosti. Renomovaný tvorca slávnych filmov Paríž, Texas (1984) a najmä nezabudnuteľného Neba nad Berlínom (1987) však tentoraz o všetkých týchto nepochybne vážnych veciach medituje až príliš hollywoodsky plytko, čo u režiséra jeho formátu určite nie je príjemné konštatovanie. Filozofovaniu jeho osamelých hrdinov o definícii násilia chýba väčšia presvedčivosť, kým samotnému príbehu neprospela snaha o čo najväčšiu „zašifrovanosť“. Velikáni európskej kinematografie sa vždy Hollywoodu prezieravo vyhýbali. Asi dobre vedeli prečo…
PETER GAVALIER
(Autor je dramaturgom
FK Nostalgia)
