si len domýšľať, kto sa stal inšpiráciou pre tvorcov filmu. Nachádzame tu dostatok indícií pre typy ako David Bowie, Iggy Pop alebo Lou Reed. Ide teda o retrofilm. Aby to nebolo také jednoduché, retro je hneď dvojnásobné - obdobie glam-rocku (sedemdesiate roky) a filmová realita (osemdesiate roky).
Režisér Todd Haynes zvolil osvedčenú metódu výstavby životopisného príbehu, ktorá sa prvýkrát objavila v Občanovi Kanovi, filme, ktorý „predstavoval míľnik kinematografie“. Nevidíme chronologický životopis hlavného hrdinu, ale len to, čo môžeme bežne zistiť o osobe, ktorá je už po smrti - výpovede ľudí, ktorí sa s hrdinom osobne stretli a ich (viac či menej skreslené) spomienky na neho. Orson Welles riešil postavu rozprávača spôsobom akejsi predĺženej ruky diváka. Nemáme možnosť vidieť reportéra na plátne, ak, tak len odzadu. Je tým, kto pátra po podstatných znakoch životného príbehu hrdinu pre diváka.
Reportér vo filme Zamatová extáza je súčasťou mozaiky spomienok, prostredníctvom ktorej sa nám predstavuje život hlavnej postavy Briana Slada. Poskytuje nám nevyhnutnú súčasť pohľadu na glam-rockovú star, pohľad fanúšika. Slade predstavoval pre reportéra idol jeho teenagerskej mladosti so všetkým, čo teenagerské idoly predstavujú. Bol nielen obdivovaný a zbožňovaný, ale ukazoval aj cestu z konvenčného života a do veľkej miery pomáhal v orientácii reportéra pri hľadaní vlastnej sexuálnej identity. Divák nemá možnosť stotožnenia sa s ním, tak ako v prípade Wellesovho filmu. Príbeh však získava novú dimenziu - otázku, čím boli pre nás dôležité naše idoly a či by boli schopné obstáť v tejto pozícii aj dnes, spojenú s primeranou nostalgiou a ukrytými pozostatkami bývalého významu idolu.
Brian Slade nie je mŕtvy v pravom zmysle slova. Atentát, ktorý bol na neho spáchaný, bol len fingovaný. Občan Brian Slade žije naďalej, zomrela len hviezda Brian Slade, čím sa otvára otázka, čo všetko si môžu hviezdy dovoliť pri budovaní slávy. Táto otázka je nastolená hneď dvakrát v paralelnom príbehu ďalšej hviezdy Curta Wilda. (Wild - divoký necharakterizuje len obdobie sedemdesiatych rokov, ale je aj priezviskom anglického spisovateľa Oscara Wilda, ktorého spája s hrdinami príbehu nielen sexuálna orientácia, ale aj sklony k škandálnosti. Wilde bol nekonvenčným hrdinom svojej doby, podobne ako je Slade a Wild v sedemdesiatych rokoch. Prológ filmu je situovaný do roku 1854, roku narodenia Oscara Wilda.) Zamatová extáza je filmom o hviezdach, sláve a o tom, čo to znamená pre samotných aktérov, ale aj o tých, z ktorých žijú a ktorých životy ovplyvňujú.
Hlavnými predstaviteľmi hviezd sú Jonathan Rhys-Meyer a Ewan McGregor (známy z Trainspottingu), ktorí svoje úlohy zvládli naozaj skvele. Sú skutočné „hviezdy“. Okrem hereckých výkonov, vydareného scenára a stále aktuálnej tematiky ponúka film aj pastvu pre uši a oči v podobe dobrej hudby a jej glam-rockového vizuálneho stvárnenia fascinujúcich farieb, svetiel, kostýmov a make-upu. Bol nominovaný na Oscara za kostýmy v roku 1999. Odporúčam nielen milovníkom hudby sedemdesiatych rokov, ale všetkým, ktorí sú, majú alebo mali svoje hviezdy. ZUZANA OČENÁŠOVÁ
(Autorka je študentkou
filmovej vedy)
