Súčasný škótsky spisovateľ Alasdair Gray nie je nijaký mladík - onedlho bude mať 65 rokov. Napriek tomu, že je podaktorými znalcami - azda neskromne - považovaný za najväčšieho škótskeho autora po Walterovi Scottovi, je u nás v podstate neznámy. Po česky však teraz vyšiel Grayov román z roku 1990 Něco z kůže (Something Leather). Musím sa priznať, že je to skvelé čítanie, ktoré vám privodí pozitívny šok, ak budete s autorom naladení na spoločnú strunu. Je to zvláštny, bizarný, napínavý, zábavný a originálny román. Zdanlivo sa „rozbíja“ do trinástich samostatných poviedok, odohrávajúcich sa v rozličnom čase a na rozličných miestach; tie poviedky sa však napokon spoja do nevšedného príbehu plného nečakaných zvratov a prekvapení a všetko do seba pekne zapadne. Gray sa tak trocha s vami rafinovane hrá, ale ak pristúpite na autorove pravidlá a budete sa hrať s ním, odmení sa vám skvelou zábavou.
Trinásta poviedka sa kruhovo vracia k prvej a po nich nasleduje dôvetok: „Sousto pro kritiky - epilog“. Necítim sa kritikom, skôr zaujatým čitateľom, ale tá záverečná mystifikácia ma nadchla. Korunuje sebaironický Grayov štýl a dáva najvýstižnejšiu bodku za jeho sarkastickým rozprávaním. Epilóg sa začína vetou: „Před několika lety jsem si všiml, že moje povídky zásadně popisují muže, kteří o svém životě nikdy nezapochybovali, dokud jim nějaký nečekaný zvrat neotevřel oči a nepřiměl je změnit jejich zvyky. Ten zvrat obyčejně představovala žena…“ A tak Gray svoj uhol pohľadu „otočil“ a napísal román o žene a o ženách. Aj keď, ako tvrdí, si nedokáže predstaviť, ako uvažuje žena, keď je sama. Vzniklo dielo, ktoré napríklad feministky nadchne alebo naštve - to si netrúfam rozhodnúť; každopádne ich však nenechá ľahostajnými. Akiste budú súhlasiť s tým, že žena môže práve žene poskytnúť najviac nehy a rozkoše. Či to však môže a má prebiehať s pomocou sadomasochistických praktík, s tým sa zrejme budú vyrovnávať nejednoznačne. Ale Gray to tak napísal, a napísal to skvele. Pozor - Gray však nie je de Sade, na to je príliš „nad vecou“. Nenazíza okom voyeura, ale na tom, čo vidí, sa zabáva. Jeho „škótsky“ sarkazmus - nielen erotický, ale aj spoločenský, politický a „antianglický“ - sa približuje k čiernemu drsnému humoru iného kultového diela zo súčasného Škótska: filmového Trainspottingu. A keď už spomínam film: Grayov literárny jazyk je neobyčajne filmový - konkrétny, obrazný, plastický. A také sú aj jeho dialógy. Pravda, nie je to obraznosť a jazyk Hollywoodu. Práve naopak. Veď Grayov príbeh sa ani neodohráva v Kalifornii, ale v Glasgowe. „Nemyslím si, že by Glasgow byl lepší město než kterékoli jiné, ale vše, co vím o nebi a pekle, jsem se naučil zde, a tak jej používám jako základ, na kterém stavím, přestože to někdy zakrývám stejně jako Swift, který psal o ostrově obydleném trpaslíky, a ve skutečnosti popisoval Anglii.“ Gray píše o Glasgowe, ale nepíše iba o Škótsku.
MARTIN PORUBJAK
(Autor je dramaturg SND, režisér a publicista)
