cii, kde bilancoval uplynulých 100 dní svojho pôsobenia na poste prezidenta. Značnú časť vystúpenia venoval práve svojim zahraničnopolitickým aktivitám, zameraným najmä na návrat Slovenska do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v EÚ. Počas 100 dní dokázal prezident krajiny, ktorá v minulosti mávala problémy na medzinárodnej scéne, rokovať s 15 partnermi. Schuster odmietol kritizovať rozsah kompetencií, pretože za ne „hlasoval ako poslanec“. Dotknuto reagoval na kritiku svojho počínania v úrade a považoval za nutné ubezpečiť, že jeho cesty po krajine nie sú len „podávaním rúk“, ale zberom poznatkov, ktoré využije v pripravovanej správe o stave republiky. Rovnako rezolútne obhajoval aj vlastný názor na riešenie krízy vo VSŽ - ak môže Slovensko pomôcť, malo by oceliarne, „ktoré hýbu celou krajinou“, dostať z krízy samé, až potom by prípadne mal prísť na rad zahraničný partner. V súvislosti so stretnutím s predsedom HZDS V. Mečiarom, ktoré nebolo pre verejnosť dostatočne medializované, povedal: „Poučil som sa, prezident by nemal mať tajnosti pred verejnosťou.“ Na margo práva udelovať milosť R. Schuster povedal, že „kópiu žiadostí aj od Rezeša a Svěchotu“ už dostal, záleží však na generálnom prokurátorovi, aby preveril ich pravdivosť. Rozhodne sa až na základe buď odporúčajúceho, alebo odmietavého návrhu generálneho prokurátora.