BRATISLAVA (SME - gk) - Národná banka Slovenska (NBS) nepredpokladá, že by inflácia do konca roka mohla dosiahnuť 19,5 percenta, ako predpovedá Štatistický úrad SR (ŠÚ SR). Vysoký odhad ŠÚ SR vychádza z toho, že októbrové zvýšenie nájomného by sa mohlo odraziť aj do ostatných sektorov nájomného. Ako však zdôraznila vrchná riaditeľka menového úseku NBS Elena Kohútiková, k tomuto stavu by nemalo dôjsť, keďže slovenský trh by mal byť dostačne vyvinutý, aby sa tomu vyhol. Ako dodala, NBS predpokladá, že prognóza centrálnej banky, ktorá očakáva infláciu na konci roka v rozpätí 13,5 až 15,5, by mala byť realistická. Vysoký nárast inflácie v auguste na úroveň 14,4 percenta bol iba odrazom predchádzajúcich administratívnych opatrení ako dovozná prirážka a zvýšenie dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Tieto opatrenia prispeli viac ako 50 percentami k augustovému nárastu inflácie. Efekt týchto opatrení by mal prestať účinkovať už v budúcom roku. Okrem toho v budúcom roku NBS spolu s ŠÚ SR zavedie nový spôsob vykazovania inflácie prostredníctvom tzv. jadrovej inflácie, ktorá bude očistená o administratívne úpravy, daňové zmeny a regulované ceny. Jadrová inflácia bude zahŕňať 82 percent položiek súčasného spotrebného koša.
E. Kohútiková na štvrtkovom stretnutí francúzsko-slovenskej obchodnej komory potvrdila, že NBS považuje dosiahnutie fiskálneho deficitu na úrovni 3,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) za reálne. Na konci júna predstavoval fiskálny deficit 4,4 percenta HDP. Dodržanie 3-percentného fiskálneho deficitu je podľa E. Kohútikovej dôležité pre umožnenie prístupu podnikateľských subjektom k finančným zdrojom. Zníženie fiskálneho deficitu na nulu nie je podľa vrchnej riaditeľky v blízskej budúcnosti uskutočniteľné z dôvodu existencie skrytého deficitu. Na deficit budú v najbližších dvoch rokoch tlačiť hlavne rezervy v ekonomike vyplývajúce z poskytnutých štátnych záruk a potreby reštrukturalizácie bankového sektora.
Na oživenie podnikateľského sektora však bude potrebný aj väčší prílev zahraničného kapitálu. Ten je aj kvôli zlému hodnoteniu Slovenska, keďže rating SR je najnižší v porovnaní so susednými štátmi, v regióne pomerne slabý. E. Kohútiková zároveň vylúčila prítomnosť špekulatívneho kapitálu, keďže krátkodobý zahraničný kapitál sa pohybuje iba v rozmedzí 100 až 300 mil. USD. Najväčší podiel tejto sumy tvoria odberateľské úvery.
