dostal do „veľkej trojky českej literatúry 20. storočia“. „Dúfam, že zopár mesiacov mi ešte zostáva, aby sa o mne v encyklopédiách písalo - spisovateľ, ktorý žil v dvoch tisícročiach,“ dodal so smiechom autor. „Bolo to dosť divoké, prežili sme toho veľa. Možno, že niektoré veci sa dali urobiť ináč, ale za nič, čo som urobil, sa nehanbím. Vždy som sa snažil konať podľa svojho svedomia,“ rekapituluje spisovateľ, ktorý so svojou manželkou Zdenou Salivarovou od roku 1968 žije v kanadskom Toronte. Tu začal prednášať anglickú literatúru na miestnej univerzite a roku 1971 s manželkou založil vydavateľstvo 68 Publishers, ktoré až do roku 1993 vydávalo knihy zakázaných českých a slovenských spisovateľov. Tu vyšiel aj jeho román Tankový prapor - prvý titul 68 Publishers. „Jeho činnosť sa skončila pred šiestimi rokmi pri čísle 227 titulov,“ pokračoval J. Škvorecký. „Zdá sa, že je to definitíva, pretože jeho existencia už dnes nemá zmysel. Vydávali sme knihy, ktoré sa nesmeli vydávať v normalizačnom Československu. Teraz, keď sa dá vydať všetko, už nie je potrebné.“ Počas uplynulého leta napísal J. Škvorecký spolu s manželkou nový detektívny román s názvom Krátké setkání s vraždou (vydavateľstvo Ivo Železný), ktorý bude mať 5. októbra krst v pražskom divadle Skelet. „Túto knihu si venujem k svojmu jubileu. Spomínam si, že keď sme ju dopisovali, zastihli nás v Toronte obrovské horúčavy. Na dva týždne sme boli odstavení. Tie štyridsiatky boli hrozné. Každú hodinu sme sa so Zdenou máčali vo vode, vypili sme galóny minerálky a nonstop sme mali v dome pustené dva obrovské ventilátory. Dva týždne sme takmer nevychádzali z domu. Takéto teplá sú tu však viac-menej každý rok, takže nás to až tak neprekvapilo, no ako sme starší, čoraz ťažšie ich znášame.“ Do Európy priletel J. Škvorecký už minulý týždeň - na stretnutia so svojimi čitateľmi a vydavateľmi v Berlíne a Mníchove. „Potom ma okrem krstu knihy čaká aj prezentácia CD-ROM-u o mojom živote a tvorbe, spolu so Zdenou musíme absolvovať množstvo autogramiád na rôznych miestach Prahy, do rodného Náchodu si pôjdem vypočuť symfóniu, ktorú zložil môj kamarát z detstva. Skrátka, do konca októbra máme čo robiť. Potom sa vrátime do Toronta, no už v polovici novembra musíme ísť za povinnosťami do Francúzska.“ Posledný zážitok? „Asi nový film Woodyho Allena s názvom Sweet and Lowdown, ktorý som videl na nedávnom torontskom filmovom festivale. Nikdy ma nesklame. I keď vlastne variuje len dve-tri témy, stále vie byť invenčný a vtipný.“
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
