Rusko: Šéf ruskej diplomacie Igor Ivanov trval na tom, že len BR OSN môže dať oprávnenie na vojenský zásah z humanitárnych dôvodov. „Musíme prijať veľmi opatrný prístup k opravným prostriedkom a najmä nedovoliť, aby sa premenili na represívne mechanizmy na ovplyvňovanie štátov a národov, ktoré sa niekomu znepáčili,“ povedal.
Čína: Najostrejšie formulovala svoj odpor proti humanitárnej intervencii: „Otázka ľudských práv je vo svojej podstate vnútornou záležitosťou krajiny a treba sa v tejto veci obrátiť na vládu dotyčnej krajiny,“ vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Tang Jiaxuan.
Francúzsko: Jeho postoj je podobný názoru euroatlantických spojencov. Podľa premiéra Lionela Jospina musí OSN zakročiť proti násiliu štátov proti vlastným občanom. BR OSN si musí zachovať hlavné rozhodnutie nad každou intervenciou, aj keď naliehavosť situácie si príležitostne vyžaduje výnimku, akou bolo Kosovo.
Nemecko: Hlavná európska mocnosť sa zatiaľ bezúspešne usiluje o stále členstvo v BR OSN. Podľa ministra Joschku Fischera treba vymedziť práva veta členov BR. Vývoj môže ísť dvoma smermi - buď mimo OSN, čo môže byť problematické, alebo so súhlasom OSN, čo vyžaduje jednotnú akciu BR. Členovia BR by mali verejne odôvodniť pred VZ každé použitie veta, čo by „prinieslo podstatnejší pokrok v zodpovednejšom používaní práva veta“.
Taliansko: Dôležitý účastník mierových misií OSN i akcií NATO je za vytvorenie novej medzinárodnej legislatívy a presné formulovanie povinností štátov. „Musíme vytvoriť všetko pokrývajúci korpus zákonov o univerzálnych ľudských právach. Musíme vypracovať pravidlá a procedúry, ktoré oprávnia narušenie suverenity v mene globálnej zodpovednosti,“ povedal taliansky minister zahraničných vecí Lamberto Dini. (REUTERS, bj)
