že medzinárodné spoločenstvo by mohlo a malo konať so súhlasom OSN s cieľom zastaviť „masívne a systematické porušovanie ľudských práv - nech sa odohráva kdekoľvek“. Názory na poučenie z kríz v Kosove a Východnom Timore sa líšili. Rozvojové krajiny poznačené koloniálnou skúsenosťou varovali Západ pred zasahovaním do ich záležitostí a sťažovali sa na selektívny charakter vôle bohatých štátov zasiahnuť a zastaviť vojnu. Hlava jedinej svetovej superveľmoci, prezident Bill Clinton vyhlásil, že to, že Spojené štáty nemôžu intervenovať v každej humanitárnej kríze, neznamená, že by nemali konať pri žiadnej. Hoci závery debaty neboli jednoznačné, jedno je zrejmé - v 21. storočí sa štátnici páchajúci genocídu, etnické čistky a masívne porušujúci ľudské práva nebudú môcť skrývať za piliere suverenity a územnej celistvosti.
Kofi Annan upozornil na hrozbu, že ak Bezpečnostná rada OSN nepresadí vlastné rozhodnutie, silní - ako to bolo v prípade NATO a bombardovania Juhoslávie - vezmú medzinárodné právo do vlastných rúk. Získal silnú podporu Británie, Francúzska a krajín EÚ. Získal tiež oporu B. Clintona, ktorý presadzuje právo skupín štátov začať vojenskú akciu na zastavenie masového zabíjania v oblastiach ich záujmu aj bez súhlasu OSN, ak tento neprichádza. Clinton pritom zdôraznil obmedzenosť finančnej a vojenskej kapacity Washigtonu. „Nemôžeme robiť všetko všade. Ale to, že jednoducho máme rôzne záujmy v rôznych častiach sveta, neznamená, že môžeme byť ľahostajní k zabíjaniu nevinných v ktoromkoľvek kúte sveta,“ povedal.
Alžírsky prezident Abdelaziz Bouteflika, ktorý hovoril v mene afrických krajín, poprel oprávnenosť smerovania k humanitárnej intervencii tvrdiac, že sa často ignorujú ekonomické a sociálne korene kríz. Podľa neho môže dôjsť k intervencii len so súhlasom štátu, ktorého sa to týka. Aj Brazília a Ghana hovorili o Afrike - akceptovali princíp humanitárnej intervencie, ale treba ju vraj uplatňovať spravodlivejšie. „Prečo niektoré prípady vyvolávajú intenzívnu mobilizáciu spôsobov a prostriedkov a iné nie,“ lamentoval brazílsky minister Luiz Lampreia, ktorý postavil do protikladu prípad Východného Timoru a Angoly. Podľa ghanského šéfa diplomacie Jamesa Gbeha je načase, aby medzinárodné spoločenstvo vykonalo v Afrike to, čo urobilo pre nastolenie mieru na Balkáne. A nezabudlo sa ani na genocídu Tutsiov v Rwande v roku 1994, keď OSN stiahla svoje jednotky, pretože hlavné mocnosti, najmä USA, akciu nepodporili.
Ak by tomu však Clinton aj bol naklonený, vážnou prekážkou je americký Kongres, v ktorom prevažujú republikáni. Je pravdepodobné, že v prípade volebného víťazstva republikánov sa budúca zahraničná politika USA sústredí opäť len na tradičné oblasti amerického záujmu.
(REUTERS, bj)
