Slovenský daviscupový reprezentant Dominik Hrbatý v utorok zmaturoval na gymnáziu a potom sa pustil do prípravy na Grand Slam cup. V Mníchove ho od utoroka 28. septembra čaká premiéra v spoločnosti dvanástich najlepších hráčov grandslamových turnajov tohto roka. Už zajtra cestuje do Nemecka autom s trénerom Mariánom Vajdom.
Žreb vám v 1. kole prisúdil domáceho nemeckého tenistu Tommyho Haasa. Ako ste prijali túto správu?
„Je to dobrý súper na rozohratie sa na začiatku halovej sezóny. Žreb mohol byť horší aj lepší. S Haasom mám síce pasívnu zápasovú bilanciu 0:2, ale tri zo štyroch setov som tesne prehral v tajbrejku. Tommy má dobrý servis, no je dôležité, že sa s ním dá hrať od základnej čiary.“
Váš súboj organizátori plánujú zaradiť v otvárací deň turnaja na najvýhodnejší čas, aby sa hralo pred plným hľadiskom. Nebude to výhoda pre domáceho tenistu?
„Nemyslím si. Aj mne to vyhovuje. Rád hrám pred zaplnenými tribúnami. Cítim, že mám pre koho hrať.“
Na budúci týždeň ste sa prihlásili aj na antukový turnaj do Budapešti, napokon pri zisku bodov máte stále šancu prebojovať sa na novembrové majstrovstvá sveta v Hannoveri. Čo napokon zavážilo, že ste dali prednosť hale v Mníchovu?
„Po nedávnom zranení potrebujem hrať čo najviac zápasov. Na US Open som stroskotal už v 1. kole na nasadenom Španielovi Moyovi. Minulý týždeň na Malorke som však postúpil do semifinále, mal som dobrý pocit. Myslím si, že ak by som tam hral málo, napríklad iba jedno stretnutie, teraz by som zrejme dal prednosť Bukurešti. Ale takto už môžem začať halovú sezónu a pritom do konca sezóny mi stále zostáva päť turnajov, kde pri dobrých výkonoch môžem nazbierať body do kvalifikácie na MS. Myslím si, že majstrovstvá sveta sú prioritou pre každého tenistu.“
Spomínali ste svoje nedávne zranenie nohy, v druhej polovici sezóny sa na maródku dostali aj ďalší špičkoví hráči. Možno to dávať do súvislosti s náročnosťou prípravy, zápasov, nahusteným programom hráčov?
„Tenis je skutočne ťažký šport. Vo fyzicky vyčerpávajúcich zápasoch možno zavše vidieť hráčov padnúť do kŕčov. S mojím kondičným trénerom Ivanom Gabovičom sa zraneniam snažíme predchádzať. Posilňujeme aj svalové partie, ktoré sa pri hre až tak nenamáhajú. Ale úplne sa vyhnúť zraneniam nedá. Ja som mal naposledy natrhnutý sval na pravej nohe.“
Patríte medzi najtvrdšie trénujúcich tenistov. Kde si viete najlepšie oddýchnuť?
„Pri jazde na bicykli a na zjazdových lyžiach. Ako žiak som do 11 rokov lyžoval za Pozemné stavby Bratislava, potom som sa musel rozhodnúť a dal som prednosť tenisu. Stále som však obdivoval talianskeho slalomára Tombu.“
Do Mníchova cestujú aj vaši rodičia. Aký výsledok by vás na Grand Slam cupe uspokojil?
„Ak by som sa dostal cez prvé kolo.“
Potom by na vás čakal najvyššie nasadený Američan Agassi.
„Na to teraz ešte nemyslím.“
ONDREJ GAJDOŠ
