Pred necelými dvoma rokmi sa čitateľská obec i verejnosť trápili a trochu i desili nad Taragelovým a Danglárovým bestsellerom Rozprávky pre neposlušné deti. Nevedeli sa rozhodnúť, či kniha skutočne patrí do rúk deťom, alebo skôr ich rodičom. V týchto dňoch prichádza do kníhkupectiev podobné dielo vyvolávajúce mierne, hoci celkom príjemné neistoty. Rozprávková kniha debutantky Sone Borušovičovej je knihou plnou kráľov, kráľovien, drakov a ďalších klasických postavičiek, ale videných trochu inou optikou, ako sme zvyknutí z tradičných rozprávkových príbehov a schém. Kráľovná nosí „prievanotvorné“ umelé mihalnice, kráľ je často mierne neurotický, drak je zasa v podstate správny chlapík, ktorý vás pohostí dobrým obedom, hovoriaci kôň nadovšetko miluje kaktusové semienka, ale vystupujú tu aj také svojrázne postavy ako Bielizňová pani, kráľovský holič Karol či Červenica. Autorka o svojej knihe Gregor - rozprávka o veľkom putovaní sama hovorí, že pri jej písaní veľa čerpala zo slovenských povier a prísloví a rešpektovala mnohé zo zaužívaných rozprávkových grifov, no už dnes dostáva na svoj debut naozaj rôznorodé reakcie. Niekto Gregora považuje za klasickú rozprávku, inému sa zdá príliš moderná, sú takí, čo tvrdia, že Soňa čerpala zo slovenských ľudových rozprávok, iným sa jej príbehy zdajú cudzokrajné. Podobne to vyzeralo aj na stredajšom krste knižky v Divadle Stoka, kde stáli v rade na autogram malé deti, študenti, ale aj odrastení čitatelia a príchod netradičnej knižky do literárneho sveta prišli privítať aj mnohí seriózni literáti. Zdá sa, že na zdramatizovaných ukážkach knihy sa v ten večer bavili všetci rovnako dobre, no krstní rodičia debutu Marta Šáteková (príjemná tvár, známa všetkým častým návštevníkom bratislavského kníhkupectva Ex Libris) a režisér Stanislav Párnický - Sonin pedagóg scenáristiky, nezabudli upozorniť, že doma pod perinou je zážitok z čarovných príbehov o Gregorovi ešte o niečo silnejší. Soňa, ktorá je dodnes zaťažená na rozprávkové knihy, sa nebráni tomu, že niekedy bude spisovateľkou pre deti, no zatiaľ je rada, že s reakciami na knihu sa jej ozývajú ľudia akéhokoľvek veku. Má rada jednoduché priamočiare príbehy, a hoci by rada napísala aj „ozajstnú“ knihu, páči sa jej, že práve v priestore rozprávok si môže dovoliť to, čo nie je možné v literatúre pre dospelých. Inak však delí knihy veľmi jednoducho - na zlé, ktoré jej večer v posteli dovolia zaspať, a dobré, „vďaka“ ktorým máva kruhy pod očami. A či myslí pár dní po vydaní debutu na spisovateľskú kariéru? „Veľmi rada by som sa venovala literatúre, no to by som musela vylúpiť banku, vyberať kontajnery alebo sa dobre vydať. A podobne je to so scenáristikou. Presne viem, čo chcem v budúcnsti robiť, len neviem, čím sa budem živiť.“ ALEXANDRA TINKOVÁ