Dnes sa začína 35. ročník dvojtýždňového medzinárodného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Jeho súčasťou bude Medzinárodná tribúna mladých interpretov UNESCO, symfonické, komorné koncerty, recitály a operné predstavenia. Odznie svetová premiéra Requiem slovenského skladateľa Ivana Hrušovského, diela starých majstrov, tvorcov klasickej hudby a hudby dvadsiateho storočia. Otvárací koncert s orchestrom a zborom Slovenskej filharmónie, nemeckým violončelistom Albanom Gerhardtom a americkým tenoristom Jonom Garrisonom, na ktorom zaznie Violončelový koncert Antonína Dvořáka a Messa di Gloria Giaccoma Pucciniho, bude dirigovať Angličan James Judd, ktorý poskytol SME exkluzívne interview.
Po koľkýkrát prichádzate do Bratislavy?
„Mám s Bratislavou už dlhoročné vzťahy. Od polovice osemdesiatych rokov je to tu už moje šieste hosťovanie. Prvýkrát som prišiel ako asistent Claudia Abbada s Európskym mládežníckym orchestrom, neskôr ako dirigent Mládežníckeho symfonického orchestra Gustava Mahlera a tri razy som dirigoval Slovenskú filharmóniu.“
Dirigentskú kariéru ste začali ako asistent veľkých dirigentských osobností. Čo to pre vás znamenalo?
„Dve rozdielne osobnosti, dva charaktery, dva prístupy k umeniu. Bolo to fantastické. Keď som absolvoval Trinity College of Music v Londýne, dostal som príležitosť pracovať ako asistent Lorina Maazela v Clevelande. Veľa som sa od neho naučil a mohol som súčasne pracovať s vynikajúcim orchestrom.“
Vy máte asistenta?
„Áno. Na Floride, aj na Novom Zélande. V Spojených štátoch je post asistenta samozrejmosťou a k jeho povinnostiam patrí dirigovať hlavne výchovné koncerty pre školy. Ja som takúto šancu dostal a teraz chcem dať príležitosť mladým.“
Hosťujete po celom svete, váš umelecký život je však najviac zviazaný s Anglickom a USA. Ako tam funguje koncertný život?
„Koncerty v USA sú financované hlavne zo súkromných zdrojov, takmer bez štátnych peňazí. Nemyslím si, že je to dobré. Vláda by mala niesť zodpovednosť za budovanie tradícií. Či už za architektúru, výtvarné umenie, alebo koncertný život. Podporu potom získavame od privátnych firiem a bánk. Pozitívne je, že veľkú rolu zohrávajú samotní ľudia a ich miestne samosprávy. Musia sa rozhodnúť, ako naložia so svojimi prostriedkami. Ak ich dajú na hudbu, orchestre potom za to odovzdávajú svoju prácu mimo koncertnej siene.“
Kde?
„V kostoloch, školách, na otvorených priestranstvách. Často hráme zadarmo. A potom podľa potreby vytvárame menšie súbory a niekedy tak odohráme až tridsať koncertov za jeden týždeň.“
A ak nie sú peniaze?
„Ľudia nemajú dostatočné povedomie o kultúre, považujú ju za povrchnú zábavu. A keď sa rozhodnú sponzorovať, chcú počuť populárnych autorov a určujú repertoár. V Anglicku je kombinácia dokonalá. Pozostáva z dotácií od privátnych sponzorov a zo štátnych prostriedkov. Spojené štáty majú zasa vytvorené legislatívne podmienky na sponzorovanie umeleckých aktivít, nemocníc, škôl, tam každý na niečo prispieva.“
Máte osobnú skúsenosť s manažmentom a so získavaním prostriedkov pre váš orchester. Myslíte si, že to má robiť umelec?
„Iba do istej miery. V USA vedie dirigent dialóg s ľuďmi, aby získal ich dôveru a mnohokrát sa k obecenstvu prihovára z pódia. Asi by sa sám nemal venovať spravovaniu orchestra a zabezpečovaním financovania. Odčerpáva to sily. Vždy som to robil iba niekoľko mesiacov, keď to bolo nevyhnutné.“
O akú hudbu sa zaujímate najviac?
„Nemám špeciálne lásky. Mám rád klasicizmus, romantizmus, dvadsiate storočie, ale aj operu. Podľa toho, aká príležitosť sa vyskytne a čo ma citovo a intelektuálne osloví. Myslím si, že táto kombinácia je pre dirigenta veľmi dôležitá. Rád počúvam stredovekú a barokovú hudbu, jej dirigovanie však prenechávam odborníkom na túto oblasť.“
Je rozdiel medzi americkým a európskym poslucháčom?
„Publikum je všade rovnaké. Môže byť rozdiel v hudobnej skúsenosti publika, v celkovej kultúrnosti. To bratislavské je príjemné tým, že sa dá strhnúť. Cítiť tu veľkú hudobnú tradíciu. Európsku tradíciu.“
Práve ste skončili skúšku Dvořákovho Violončelového koncertu. Ako sa vám pracovalo?
„Boli sme aj so sólistom nadšení. Prekvapil nás štýl orchestra, jemný spôsob jeho frázovania. Bolo jasné, že hráči poznajú každú notu, že sú nielen pripravení, ale majú pre takúto hudbu prirodzený umelecký inštinkt. To niekedy nenájdete ani vo veľkých amerických či anglických orchestroch. Ako dirigent sa tak môžem od nich veľmi veľa naučiť. A navyše, orchester mal chuť pracovať.“
Kto navrhol program koncertu?
„Program navrhli organizátori Bratislavských hudobných slávností. Je to program určený na koncertné turné, v utorok odchádzam do Prahy a potom do Brna. Všade odznie ten istý program.“ VIERA POLAKOVIČOVÁ
(Autorka je muzikologička a
hudobná kritička)
