Únava, strach, znechutenie a rezignácia. Takéto pocity dnes ovládajú mysle mnohých obyvateľov Srbska. Prajú si zmenu, len niektorí - a je ich stále menej - sú však ochotní aktívne k tejto zmene prispieť. Pochopiteľne - niet totiž nijakej spoľahlivej a dôveryhodnej alternatívnej sily. Režim Slobodana Miloševiča prežíva ďalej - nie preto, že by ho Srbi milovali, ale preto, že stratili vieru v zmysel verejného angažovania sa. Za koho, keď opozícia pokračuje v nekonečných žabomyších sporoch? Časť opozície si dala megalomanský cieľ: priviesť do ulíc dva milióny ľudí a veľkou kampaňou donútiť Miloševiča vzdať sa. Ale všetka energia srbskej ulice akoby sa spotrebovala už kdesi v pamätnom roku 1996. V utorok prišlo do ulíc Belehradu len 6000 ľudí.
Protesty v uliciach sú pre vládnu moc obohranou pesničkou, na ktorú má vlastný overený protiťah - ignoruje ich. Stále rafinovanejšie nápady opozície, ako pritiahnuť ľudí do ulíc (najnovšie sú to verejné tribunály s bábkami vládnych činiteľov, pri ktorých majú davy kričať „vinný“) vyznievajú pomaly komicky. Tí, ktorí zostávajú v uliciach, patria k skalným prívržencom Demokratickej strany Zorana Djindjiča. Táto strana má však voličský potenciál skôr medzi strednými vrstvami, ktoré dnes asi sotva naplnia námestia. Tí praví matadori ulíc - Srbské hnutie obnovy Vuka Draškoviča - sa prezieravo stiahli. Draškovič najprv tvrdil, že protesty povedú k občianskej vojne. Protesty však za danej situácie nevedú vôbec k ničomu - práve preto, že sa ich Draškovič ani niektoré ďalšie opozičné strany nezúčastňujú.
Svoj tlak na Belehrad v posledných dňoch opatrne zmierňuje aj Čierna Hora, ktorá ešte v auguste predložila Belehradu odvážny plán prehodnotenia vzťahov v rámci zväzu. Premiér Vujanovič už netrvá na pôvodnom 6-týždňovom ultimáte, Srbsko má vraj „dosť času všetko uvážiť“. Srbsko medzitým postavilo na administratívnej hranici oboch republík strážne stanovište a zablokovalo dodávky potravín do Čiernej Hory, takže Čiernohorci dnes žiadajú Západ o potravinovú pomoc. Prozápadná vláda v Podgorici sa opatrne odmieta angažovať na strane srbskej opozície s tým, že je to vec Srbov. Draškovič vyčkáva a osamelým djindjičovcom, ktorí stavili na jednu kartu, zatiaľ horí pôda pod nohami.
Zdá sa, že vývoj v Srbsku posunie smerom k budúcnosti bez vojnového zločinca v kresle prezidenta až tvrdá ekonomická kríza. Podľa nedávnej správy agentúry OSN produkcia elektrickej energie v krajine poklesla o 60 percent a v zime možno očakávať viac úmrtí medzi obyvateľmi miest.
Vládni predstavitelia naopak tvrdia, že všetko bude ako vlani.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
