T pod vedením generála Davida Richardsa vyvoláva síce hlboký obdiv a rešpekt, aj ich velenie funguje ako hodinky, ale ich prítomnosť vo Východnom Timore má len minimálny efekt. Na prvý pohľad sa zdá, že ich najviac zamestnáva to, aby dokázali zaistiť aspoň vlastnú bezpečnosť. Oficiálne denné hlásenia, ktoré vydáva veliteľstvo, sú síce plné údajov o počtoch zhabaných zbraní, skutočný efekt je však minimálny. Vidieť na ulici patrolujúcu hliadku je zriedkavosťou. Ak sa aj nejaká objaví, jej príslušníci majú čo robiť, aby navlečení v nepriestrelných vestách a v bojových helmách vôbec zvládli boj s tropickým teplom a vlhkom.

Dopisovateľa Financial Times Sandera Thoenesa, ktorý v utorok padol v Dili, údajne zabili automatickou zbraňou, akými na ostrove disponujú iba vládne indonézske vojská. Aj domorodý vodič motocykla Florindo, ktorý tragédiu prežil, tvrdí, že im cestu skrížili šiesti vojaci vo vládnych uniformách, ktorí bez predchádzajúceho upozornenia začali po nich strieľať. Sander mal iba 30 rokov. V minulosti však už pôsobil ako zahraničný korešpondent v Moskve a v Strednej Ázii. Pred dvoma rokmi sa náhle rozhodol vrátiť domov do Holandska, kde sa začal učiť jazyk Bahása, ktorým sa v Indonézii hovorí. Do Jakarty prišiel pred rokom. Práve v čase, keď vrcholila finančná kríza, ktorá napokon spôsobila pád Suhartovej vlády. Sander priletel na ostrov v utorok so skupinou novinárov. Keďže autobusy ani taxíky v Dili nefungujú, každý z novinárov sa zariadil po svojom. Sander stopol motocykel, ktorý viedol Florindo. Netušil, že to bude jeho posledná cesta.

Ale pobyt v Dili sa v stredu skončil takmer tragicky aj pre ďalších dvoch novinárov. Jon Swain z britských Sunday Times a fotograf Chip Hires z agentúry Gamma si najali dvoch domorodých vodičov, ktorí ich mali zaviezť do Bekory. Toto predmestie Dili v minulosti obývali takmer výlučne stúpenci nezávislosti, a tak ho islamské gerily takmer úplne zrovnali so zemou. Auto však po chvíli narazilo na oddiel indonézskych vojakov, ktorí vytiahli von domorodého vodiča a začali ho mlátiť hlava-nehlava pažbami svojich zbraní, kým nepadol na zem. Druhého domorodca prinútili ísť s nimi a oboch novinárov obrali o všetko cenné vrátane fotoaparátov a osobných dokladov. Po šiestich hodinách skrývania sa v neďalekých húštinách sa však jednému z nich podarilo prostredníctvom malého satelitného telefónu, ktorý si vojaci nevšimli, spojiť s londýnskou redakciou. Tá informovala vojská OSN, ktoré napokon vystrašených novinárov v noci zachránili helikoptérami za pomoci infračervenej techniky.

(jk)