S koľkými štátmi strednej a východnej Európy bude Európska únia (EÚ) rokovať od roku 2000? Naznačia to 13. októbra hodnotiace správy o pokroku kandidátov a konečnú odpoveď dá decembrový summit EÚ v Helsinkách. Hovorí sa v podstate o troch scenároch - podľa prvého, najtvrdšieho, odporučí Európska komisia (EK) štart rozhovorov iba s Lotyšskom, ktorému to už vlani písomne sľúbila, a s Maltou, neproblematickým miništátom. Slovensko a Litva budú ponechané bokom, okrem iného preto, že by bolo politicky neúnosné takto rozhodnúť iba o Bulharsku a Rumunsku.
Opakom tohto variantu je návrh začať rozhovory so všetkými šiestimi krajinami a zdôrazniť, že každá bude postupovať svojím tempom, bez ohľadu na ostatné. Obe balkánske republiky a Slovensko, nehľadiac na Maltu, by tak začali hneď stíhať prvú skupinu, do ktorej patrí ČR, kým Bulharsko a Rumunsko by postupovali podstatne pomalšie. Najčastejšie sa však preberá verzia, podľa ktorej komisia odporučí rokovať so Slovenskom, s Litvou, Lotyšskom a Maltou. Vysloví zároveň pochybnosti o schopnosti Bukurešti a Sofie v strednodobom výhľade splniť podmienky prijatia.
Summit „pätnástky“ vezme v decembri odporúčania EK na vedomie, ale nemusí sa nimi riadiť. Preto v Bruseli prevláda názor, že i keď komisia jasne nenavrhne začať proces s Bulharskom a Rumunskom, členské štáty to z politických dôvodov urobia. Obaja balkánski kandidáti boli v prvej línii pri kosovskej kríze a únia im za ich postoje vraj bude chcieť takto poďakovať.
Rozširovanie v podobe akýchsi pretekov všetkých kandidátov za rovnakých podmienok malo vždy väčšinovú podporu Európskeho parlamentu. „Musíme dať pozitívne signály Rumunsku a Bulharsku vo svetle Kosova, ak chceme uskutočňovať účinnú politiku voči Balkánu,“ vyhlásil na zasadaní zahraničného výboru EP vplyvný britský poslanec Gary Titley. K takémuto prístupu sa koniec- koncov priklonil minulý týždeň i predseda EK Romano Prodi, keď žiadal pre proces rozšírenia „nie technokratickú, ale politickú víziu“. Lenže komisia ako „strážca zmlúv“, na ktorých EÚ spočíva, musí nutne vždy vychádzať predovšetkým z platného práva.
Značné nádeje na štart rozhovorov po novom roku si robí Slovensko, zvlášť po tom, čo osobitná vysoká pracovná skupina vytvorená spolu s komisiou ukončila začiatkom septembra činnosť konštatovaním úspechu. „Vidíme v tom jasný pozitívny signál, aby Slovensko bolo prizvané k rozhovorom. Domnievame sa, že sú na to všetky predpoklady. Istotu však zatiaľ, samozrejme, nemáme,“ povedal slovenský veľvyslanec pri EÚ Juraj Migaš.
Komisia zatiaľ pevne drží pod pokrievkou všetky svoje návrhy záverov hodnotiacich správ i obsah prierezového syntetického dokumentu, ktorý ich zhrnie. Nové kolégium komisárov sa nimi ešte nezaoberalo a do 13. októbra budú nepochybne predmetom intenzívnych rokovaní a terčom silných tlakov.
KAREL BARTÁK, ČTK, Brusel
