Európy. Pocit je to iste - vnímané a videné domácimi očami - oprávnený, na ktorý si každý občan vie nájsť dôvod, napokon, o ničom inom nevypovedajú ani prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých napríklad s konaním vlády je spokojných len asi 15 percent občanov.
Bolenie hlavy bývalých mocných je logické, prišli o beztrestnosť a niektorí načas či na dlhšie aj o slobodu, ich majetky sú spochybnené, viacerí prichádzajú o výhody i zamestnanie a predčasné voľby sú v nedohľadne. Bolenie hlavy odporcov bývalých mocných je logické takisto, očakávali väčšiu razanciu pri náprave deformácií ekonomického a politického života krajiny, riešenie skutočne esenciálnych problémov namiesto handrkovania o fleky a dividendy, nehovoriac o tých, ktorí považovali niektoré sľuby za reálne (prinajmenej splnením tých o počte pracovných miest, kde len zdravý rozum zabránil ich autorom nehovoriť o počte tristo tisíc, by vládna koalícia prevážila misky váh na svoju stranu). Prísť o ústavnú väčšinu by však bolo nesmierne nezodpovedné, to by dnešnej koalícii zrejme voliči neodpustili, hoci niektorí členovia vládnej koalície robia dosť pre to, aby sa vyrovnali svojim predchodcom (nejde však o prevládajúci trend, aspoň zatiaľ to tak nevyzerá).
Pohľad zvonka nie je taký tristný, pretože práve zahraničná politika je najväčšou povolebnou zmenou - možno by sa stačilo jemne porovnať napríklad s Českom či vyhliadkami Slovenska, ak by očakávaná zmena nenastala - nie je však pre väčšinu občanov ani dôležitý, s čím musí každá zodpovedná vláda počítať. Najväčšie sklamanie v mnohých sympatizantoch bývalej opozície však určite vyvoláva neschopnosť novej vládnucej elity vyrovnať sa s lákadlami „(re)privatizačného“ procesu, kde ekonomické a lobistické skupiny priveľmi zasiahli do rozhodovania o štátnom majetku a štátnych aktivitách. Kolapsové stavy viacerých činiteľov pred šancou podieľať sa na zvyšovaní svojho osobného statusu zrejme nečakali ani najtvrdší realisti a skeptici. Ak má byť najväčším pozitívom tohto zoskupenia, že všetky ostatné sú horšie, nie je to bohvieaké svedectvo o politikoch a ich voličoch. RÓBERT KOTIAN
