„Jeden pacient si na arteterapii obľúbil maľovať stoličky. Po troch mesiacoch odišiel zo psychiatrie domov a zadarmo, len za farbu, maľoval stoličky svojim susedom v činžiaku. Keď už nebolo čo maľovať, jeho stav sa zhoršil. Pre mňa to znamená, že moja práca mala zmysel,“ hovorí nitriansky výtvarník Ján Huňady.
Trojročná zastávka pri duševne chorých bola štartom do jeho výtvarnej tvorby.
V novinách našiel desať inzerátov s ponukou zamestnania. Popremýšľal a rozhodol sa pre Psychiatrickú nemocnicu vo Veľkom Záluží. Sám veľmi nevedel, do čoho ide. Ale nová práca ho očarila. „Keď prídete ako nezdravotník do psychiatrického prostredia, kde sa denne zaoberáte pacientom, jeho problémami a rodinnou anamnézou, tak sa zmeníte. Niečo sa vo vás vzoprie, zobudí a naštartujú sa myšlienkové pochody,“ hľadá správne slová.
V dielni ponúkal pacientom veľa činností. Od kreslenia po drevorezby. Suchý strom zo záhrady si nechali popíliť a z dreva vyrezávali misky a črpáky. Že či neboli pacienti s ostrými rydlami nebezpeční? V skupine sa mu nikdy nestalo, že by si pracovnými nástrojmi navzájom ublížili. Objavil aj talenty, niektorým stačilo trošku rozhýbať ruky a prsty.
Z výkresov vyčítal príjemné aj zlé spomienky na minulosť. „Tu sme s mamičkou sedávali, tu sme chodili kosiť, tu je náš domček,“ opisovali pacienti svoje výtvory. Nachádzal však aj vyjadrené zlo, napríklad u pacientky, ktorú otec v detstve zneužíval a týral.
„Niektoré problémy nesúviseli len so zdravím, ale aj s nízkou mzdou alebo rodinou. Nikto do nich „nekopne“, nedostanú prácu, pretože sú chorí. Ale v dielni podávajú pekný výkon a sú užitoční. Slovo užitoční je super,“ hovorí Ján Huňady.
Spomína si aj na vlastné zlyhanie: „Raz ráno prišiel do dielne nový pacient a predstavil sa ako Jerguš Lapin. Neveril som mu a odvetil, že som kozmonaut Jurij Gagarin. Na oddelenie som zavolal, že mi poslali pacienta so zhoršeným stavom. Bola to nepríjemnosť, bolo to jeho skutočné meno,“ usmieva sa nad príhodou výtvarník a dodáva: „No, na začiatku som pár vecí zmrvil.“
Neskôr začal študovať na katedre výtvarnej tvorby a výchovy na nitrianskej univerzite. Za externé štúdium musel platiť a mzda z nemocnice nestačila. V grafickom štúdiu svoje skúsenosti zúročil. Výber z tvorby, ktorú naštartovalo práve pôsobenie na psychiatrii, vystavuje v nitrianskej galérii pod názvom Nostalgia návratov.
Získaný nadhľad mu veľmi ovplyvnil život: „Tie tri roky vo Veľkom Záluží zmenilo môj pohľad na svet. Začal som si chrániť svoje zdravie avážiť svoje šťastie. Videl som do kuchyne ľudskej psychiky. Človek sa naháňa za prácou, peniazmi, má fušky, termíny ráno, na obed, v noci, rodina, život, problémy, stresy. Ten vlak neutečie. Za päť minút meškania sa dá ospravedlniť,“ vraví bez patetického podtónu Ján Huňady.
JURAJ GERBERY
