Moskva včera pristúpila k bezprecedentnému kroku - formálne zapečatila hranice Čečenskej republiky. Čečeni, s čerstvou skúsenosťou vojny s Ruskom a kdesi na polceste k samostatnosti, sa tak ocitli vo zvláštnej pozícii. Bývalá veľmoc, Ruská federácia, síce stále odmieta uvoľniť svoje železné objatie a nechať „Ičkériu“ ísť, na druhej strane si však s Čečenskom a hrozbou, ktorú islamskí bojovníci zo základní vo vzbúreneckej kaukazskej republike predstavujú, nevie poradiť. Mohutné Rusko sa už doslova fyzicky chráni pred čímkoľvek, čo by mohlo preniknúť z malého Čečenska - keďže nemá na to, aby urobilo v Čečensku poriadok s teroristami, poriadok, o ktorý sa bezúspešne a osamotene pokúšal nastoliť aj čečenský prezident Aslan Maschadov, nepriedušne uzaviera spoločnú 540-kilometrovú hranicu a vytvára tu akýsi sanitárny kordón, ktorý by mal zabrániť prenikaniu teroristov do ruského vnútrozemia a ďalším teroristickým útokom proti ruským civilistom.
Terorizmus, zvlášť ten, za ktorým stoja islamskí fanatici vyznávajúci džihád, svätú vojnu proti neveriacim, je globálnou hrozbou. Bombové útoky moslimských fundamentalistov, ktoré dôverne poznajú v Izraeli a ktorých obľúbeným cieľom sú inštitúcie a občania západnej Európy a USA, dnes zažívajú na vlastnej koži už aj obyvatelia Moskvy a ďalších ruských miest. Ak sa s touto hrozbou nedokáže vyrovnať americká FBI, nevyčítajme ruským bezpečnostným zložkám, že nedokážu účinne ochrániť ruských občanov. Proti takejto zákernej „vojne“, ktorá nectí nijaké pravidlá, sa bojuje veľmi ťažko.
Podozrenie, že dagestanskí bojovníci pochádzajú predovšetkým z Čečenska, prípadne ide o naverbovancov z ďalších „bratských“ islamských krajín, je viac než oprávnené. Zapečatenie Čečenska ako horúceho zemiaka má však aj dimenziu čisto vnútroruskú. Možno pochybovať o tom, či prezident Maschadov schvaľuje to, čo robí v Dagestane Šamil Basajav a Chattáb, a už vôbec si nemožno byť istý, že Čečensko zodpovedá za terorizmus na ruskej pôde. Vyhrážky útokmi na ruských civilistov vo „vnútrozemí“ boli už za vojny súčasťou rétoriky určitých čečenských bojovníkov, i samotného Basajeva, a takéto útoky v Rusku naozaj zaznamenali.
Čečenský zemiak prispieva k explozívnej situácii aj na ruskej politickej scéne - nejeden politik dnes kritizuje Jeľcinom podpísané tzv. chasavjurtské dohody, ktorými bola pred tromi rokmi hanebná vojna v Čečensku skončená, a ktoré sľubovali Maschadovovi vyriešenie štatútu Čečenskej republiky po roku 2000. Každý v Moskve vie, že tieto dohody znamenali len zmrazenie daného stavu a možno zlepšili Rusku imidž na Západe, ruská vláda, zaplnená domácimi krízami, ponechala ďalší vývoj v Čečensku vlastne náhode. Morálne aj materiálne zdevastované, dnes už aj od Ruska armádou odrezané Čečensko je však stále viazané zväzkom s Ruskom a jeho obyvatelia sú občanmi Ruskej federácie.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
