„Poznám druhú ligu, dlho som v nej trénoval a počúval hlasy o podceňovaní futbalu v Novákoch, Ličartovciach či iných mestách. Rozdiel nie je taký, ako si mnohí predstavujú. Ja si kvalitu Ličartoviec i iných vážim. Ako tréner superligového mužstva sa musím za prehru s druholigistom hanbiť, aj sa hanbím. Ak máme dvadsať hráčov, ktorí si hovoria superligisti, musia podať superligový výkon a druholigistu zdolať. Obvzvlášť, ak sa šanca vyskytne raz za čas. Ja tých hráčov denne trénujem, vidím, čo môžu. A nemuseli sa báť. V Ličartoviach je kultúrne prostredie, tam nekopú, nenadávajú, nepľujú. Podľa toho som mužstvo pripravil. Realita bola, že my sme boli odkopávači lôpt, účastníkmi osobných súbojov a Ličartovce si s nami schuti zahrali futbal. Na športe je pekné, že každý môže zdolať každého. Hrá sa aj anglický pohár, kde štvrtodivízne mužstvá zohrajú vyrovnanú partiu s tými z Premier League. V tom je pohár špecifický. Ak by dostali Púchov, Ličartovce či Nováky nadupaného súpera z tretej ligy, kúpili by šestku. Možno. Za výsledok Ličartovce - Prievidza 5:1 nehaňme iba Prievidzu, ale pohladkajme druholigistu, že to dokázal. Bez trestu by to u nás nemalo byť. Pre mňa je vyhadzov posledné, o čo sa opriem. Ale ak navrhnem pokutu 4000 korún na hráča, čo je smietka oproti pokute v Žiline, vedenie namieta, že niet z čoho, ak navrhujem vyradenie, argumentujú, že niet koho, lebo by sme nemali s kým hrať o body. To je slovenský realitný futbalový kolotoč.“
(Myšlienky trénera Prievidze VLADIMÍRA GOFFU zaznamenal JÁN MIKULA)
