POSTUPIM (TASR) - Nenormálne počasie, hovoria ľudia. Dva prvé septembrové týždne v strednej Európe sa niesli v znamení nezvyčajných horúčav, pri pobreží oceánov narastá počet silných tropických búrok - len v roku 1998 zaregistrovali meteorológovia 240 silných búrok a 170 rozsiahlych záplav - a v poslednom období rôzne „úchylky“ počasia pribúdajú vo všetkých kútoch Zeme. Stále však nikto nedokázal, že nenormálne výkyvy počasia má na svedomí výlučne človek vďaka zásahom do prírody - tvrdia to vedci z postupimského Ústavu pre výskum klimatických javov v nemeckom sobotníku Welt am Sonntag. Na rýchlu zmenu podnebia so všetkými nepríjemnými dôsledkami má podľa nich napríklad rozhodujúci vplyv pomeru uhla zemskej osi a slnečného žiarenia dopadajúceho na našu planétu. Túto teóriu potvrdzuje najväčšia púť Sahara, ktorá bola približne pred 5500 rokmi úrodnou krajinou. V priebehu pár storočí sa z tohto pozemského raja stala nehostinná pustatina bez života. Vedci z Postupimu vidia príčiny tohto javu v pomaly sa meniacich astronomických parametroch. Každých 40 000 rokov sa mení uhol sklonu zemskej osi o 1,5 stupňa a mení sa aj ročné obdobie, keď je Zem najbližšie k Slnku. Pred 6000 rokmi bola najkratšia vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom v júli, teraz je to v januári. A napokon, každých 100 000 rokov sa mení tvar obežnej dráhy Zeme z elipsy na kružnicu. Zmeny spôsobuje vzájomná príťažlivosť iných planét a posuny tekutého zemského jadra. Všetky tieto planetárne vplyvy majú dramatické dôsledky na počasie. Astronomické parametre totiž podstatne ovplyvňujú intenzitu slnečného žiarenia a taktiež aj množstvo a intenzitu zrážok.