ntských volieb. „Muž v šiltovke“, ako ho prezývajú, je jedným z mála charizmatických politikov v Rusku. Je priamy, extrémne pracovitý a v Moskve sa teší nevídanej popularite. 99 percent Moskovčanov, ktorí ho volili v posledných voľbách, uznáva, že práve Lužkov (na archívnej snímke) premenil komunisticky šedivú skrumáž domov v niečo, čo pripomína metropolu. Lužkov je rodený Moskovčan. Študoval na Gubkinovom inštitúte ropy, plynu a chemického priemyslu a pracoval dlhé roky na ministerstve chemického priemyslu. Od roku 1977 pôsobil v moskovskom mestskom soviete, v roku 1990 sa stal poslancom Najvyššieho sovietu RSFSR. Počas pokusu o puč v roku 1991 podporil Borisa Jeľcina, ktorý ho o rok na oplátku vymenoval na uprázdnený post starostu Moskvy. Až do roku 1997 ho považovali za muža blízkeho Kremľu, ale akonáhle verejne prejavil svoje prezidentské ambície, upadol do Jeľcinovej nemilosti.
Sám o sebe hovorí, že nie je ani tak politik, ako hospodár. Dokázal získať pre rozvoj mesta financie zo súkromných bánk a neuveriteľné množstvo zahraničných investorov, odmietol však podozrenia zo styku mestských orgánov s mafiou. Mesto spravoval s cieľom vytvoriť v Moskve svojrázny model štátneho kapitalizmu. Privatizáciu vedenú Anatolijom Čubajsom považoval za pokus zničiť štátny majetok jeho lacným výpredajom. Dosiahol, že Moskva bola vyňatá z federálneho privatizačného programu a sledovala svoj vlastný plán privatizácie vypracovaný skupinou ekonómov na čele s Grigorijom Javlinským. V hlavnom meste vypukol stavebný boom, ktorý bol čiastočne zastavený až finančným krachom v auguste 1998. Moskva sa však z ekonomických ťažkostí rýchlo spamätala a práve vďaka Lužkovovi sa nesplnili predpovede, že sa vrátia „staré zlé časy“, že z pultov zmizne všetok tovar. Najrôznejšími administratívnymi krokmi, ktoré často odporujú ústave, sa Lužkovovi podarilo Moskvu takmer vyčistiť od bezdomovcov, žobrákov a „hnedých tvárí“.
V decembri 1998 založil Lužkov hnutie Vlasť, ktoré podľa súčasných sociologických výskumov má v blížiacich sa parlamentných voľbách, do ktorých ide spolu so zoskupením regionálnych vládcov Celé Rusko, väčšiu šancu ako komunisti. Ako lídra si koalícia povolala Jevgenija Primakova. Lužkov zostal „číslo dve“, pričom sa vyslovil za budúce obmedzenie prezidentských právomocí a zriadenie postu viceprezidenta.
Je po druhý raz ženatý a má štyri deti. Nepije, je milovníkom tenisu a futbalu. Jeho manželka, podnikateľka Jelena Baturinová, plánuje kandidovať v parlamentných voľbách ako nezávislá, pričom má plnú manželovu podporu. (epi, bj)
