Zatiaľ každý v tomto rozhovore povedal, že je sklamaný z pôsobenia Dzurindovej vlády. Aj vy ste sklamaný?
„Áno, myslel som si, že Dzurinda a jeho vláda pôjdu do nepopulárnych a tvrdých opatrení, za ktoré ich nikto nebude mať rád, ale je nevyhnutné ich urobiť. Mal som predstavu, že ľudia, ktorí šli do vlády, na seba zoberú tú zodpovednosť, aj keď ich chvíľu budú ľudia preklínať. Niečo ako Balcerowicz, ktorého po reformách ľudia neznášali, a dnes je to uznávaný ekonóm a je opäť vo vláde.“
Prečo vláda nemá odvahu?
„Od začiatku ma fascinuje spôsob, akým Dzurinda ustupuje tlaku SDĽ. Je to pre mňa nepochopiteľné, tu neobstoja ani argumenty, že predseda vlády musí vyjsť s každým. Musí existovať hranica, za ktorú sa nedá ísť.“
Problémom vlády je aj to, že všetko, do čoho sa pustila, sa skončilo fiaskom od GSM 1800 cez Naftu Gbely až po Priemyselnú banku a deblokácie. Inštitút robí aj prieskumy o korupcii. V čom to je, že sme takí?
„Je to v tom, že sme na peniaze. Že peniaze sú v hodnotovom rebríčku Slovákov momentálne na prvom mieste, sú pre nich rozhodujúce. Ľudia nemajú charakterovú brzdu, je im jedno, ako sa k nim dostanú. To nie je len problém členov vlády, ale Slovákov všeobecne. A potom, ak niečo chcete vybaviť, musíte ešte stále niekomu niečo dať bokom. Je to zakorenené.“
Vyvíja sa v tomto smere na Slovensku verejná mienka? Prejde aj dnes politikom v očiach verejnosti doslova všetko?
„Neprejde, vďaka novinárom. Momentálne robia vynikajúcu robotu. Ak na Slovensku v niečom tá zmena nastala, tak v tom, že aspoň niektorí novinári prestali brať skupinu politikov ako ‘našich‘ a tvrdo ich kontrolujú. A to mení aj verejnú mienku.“
ROBERT ŽITŇANSKÝ,
ŠTEFAN HRÍB
(Celý rozhovor s Richardom Rybníčkom prináša najnovšie vydanie týždenníka Domino fórum.)
