Družstvo Slávie Tronet Spiders Bratislava sa z EPM v holandskom Bussume vrátilo s historickým výsledkom pre slovenský softbal. Doteraz sa totiž žiadnemu nášmu tímu nepodarilo zachovať si príslušnosť v A-kategórii EPM, hoci Košičanky sa o to pokúšali už v roku 1994. Bratislavské hráčky, ktoré tento víkend čaká finále ligy, konečným 7. miestom vybojovali účasť pre nášho tohtoročného majstra (pravdepodobne opäť pre seba) v nasledujúcom ročníku EPM.
Výsledok z Bussumu sa nečakal. Prekvapil aj vás?
„Odchádzali sme do Holandska s cieľom dobre si zahrať, o udržaní sme rozmýšľali len teoreticky. Siedme miesto je viac ako úspechom, pretože v Bussume nastúpili veľmi kvalitné a silné tímy. Navyše, cestovali sme len s jedenástimi hráčkami a dokonca bez trénera Michala Kláska, ktorého neuvoľnili zo zamestnania. Našťastie, priamo v Bussume sa nám ponúkli domáci tréneri a napokon nás koučovali počas celého turnaja.“
V základnej skupine ste zohrali sedem zápasov bez víťazstva, hoci dvakrát vyhral súper len o bod…
„Najviac sme si trúfali na švédsky tím Alby Štokholm a francúzske Nice. No vtedy, keď človek najviac chce, sa mu nič nedarí. A to bol presne prípad zápasu s Alby. Mali sme deravú obranu, nešla nám pálka a napokon nás Švédky porazili 8:2. S Nice sme prehrali 1:2 po veľmi dobrom výkone, druhý tesný výsledok sme uhrali s Moskvou, ktorá napokon vyhrala len 3:2. Išlo vlastne o ruskú reprezentáciu, bronzovú z posledných ME.“
Ostatné stretnutia v skupine mali jednoznačnejší priebeh. Boli súperi skutočne o toľko lepší?
„Boli, najmä na tie z Česka a Holandska sme objektívne nemali. Prehrali sme s nimi o desať bodov, v zápasoch sa prejavil viditeľný herný rozdiel, aj keď niekedy proti nám postavili slabšiu zostavu. Potrvdilo sa, že naša pálka je dosť slabá, kvalita nadhodu síce doma úplne stačí, ale v Európe nie. Potešiteľné je, že obrana pracovala na veľmi dobrej úrovni.“
Z ôsmeho miesta vám nezostávalo nič iné, ako bojovať s Alby v existenčnom zápase o udržanie. Čo v ňom rozhodlo o vašej výhre?
„Ťažko povedať. Boli sme nervózne, málokto veril vo víťazstvo. V druhom inningu vyhrával súper 2:0, takže nálada ešte viac klesla. Našťastie, psychicky nás podržali naši holandskí kouči, otočili sme na 3:2 a v siedmom inningu pribudli naše ďalšie body. Po výhre 5:2 sme sa tešili ešte viac ako pri zisku slovenského titulu.“
ZUZANA HORNÍKOVÁ
