Estetik, muzikológ, pedagóg, violista a profesor Ján Albrecht by sa bol tento rok dožil osemdesiatich rokov. Vydavateľstvo Hudobného centra vydáva publikáciu zostavenú z jeho vybraných rukopisov a niektorých už vydaných štúdií vo forme úvah z estetiky, výtvarného umenia a hudby. Takto koncipovaný výber ešte výraznejšie odkrýva autorovu všestrannosť a záujem nielen o hudbu, ale aj o filozofiu či estetiku. Mohli by sme povedať, že je to film premietajúci stále prítomný „duchovný svet krásy“. Tak napokon znie aj názov jednej z jeho nemeckých publikácií. „Hansiho“, teda Jána Albrechta poznali azda všetky generácie, rovesníkmi počnúc a začínajúcimi študentmi končiac. Mohli ho stretnúť v bratislavskej kaviarni Tulipán - okrúhly bonviván s dobráckymi očami bol vždy obklopený mladými hudobníkmi, popíjal kávičku a vtipkoval. A jeho dom na Kapitulskej ulici bol otvorený všetkým, čo hľadali umenie a chceli sa o živote dozvedieť viac. Stali sa svedkami skúšok, diskusií, hľadania interpretačného štýlu novozaloženého súboru starej hudby Musica Aeterna, ktorý u neho dlhé roky pracoval. K Albrechtovi sa chodilo bez zábran, so všetkými si tykal, bafkal zo svojej fajky a pozorne sa skláňal nad partitúrami a bohatou korešpondenciou z celého sveta. Hovorilo za neho množstov kníh, partitúr či nahrávok, ktoré nenechali v dome ani centimeter miesta na komerčné zbytočnosti. A na stenách zasa kresby a maľby. Vládla tu prešpurácka atmosféra a voľne sa prechádzalo zo slovenčiny do nemčiny. Jeho hostia a priatelia vnímali všetko to, čo vtedy nemohla ponúknuť škola a ani sa nedalo nájsť v knižnici. Dalo sa tu siahnuť po monografiách Kandinského, Kokoschku a dozvedieť sa, akú výstavu pripravilo Gugenheimovo múzeum v New Yorku. Najviac impulzov z výtvarného umenia získavali Hansiho hostia práve v tomto dome a až potom v Louvri či iných svetových galériách. A keď sa otvorili hranice, jedna z prvých ciest sedemdesiatročného Hansiho viedla na súbornú výstavu Kokoschkových diel do Viedne. Do domu na Kapitulskej sa chodili tiež počúvať opery Richarda Straussa, Richarda Wagnera, komplety autentických nahrávok barokových diel, ale i súčasnej tvorby. Zoznámiť sa s literárnymi dielami Rilkeho a Adorna. Hľadať spomienky na slávnych návštevníkov, priateľov skladateľovho otca Alexandra, akým bol napríklad Béla Bartók.
Vo svojej knihe Ján Albrecht uvažuje o štýle, o charaktere umeleckej reflexie a prepojení umenia, života a funkcií umenia. Svoje úvahy venuje aj jednotlivo veľkým osobnostiam, napríklad výtvarníkom Cézannovi, Matissovi, Kokoschkovi, Kleeovi, Jawlenskému, v časti o hudbe okrem iných tvorcom baroka, Beethovenovi, Mozartovi, Wagnerovi, Janáčkovi, Honeggerovi. Jeho pohľad vychádza z filozofie 19. storočia a zároveň súzvučí s realitou súčasnosti. Nevyhýba sa ani psychologicko-sociologickým aspektom umenia. Táto novovydaná kniha je vlastne ako jedno zo stretnutí v jeho byte.
VIERA POLAKOVIČOVÁ
(Autorka je muzikologička a hudobná kritička)
